Aká je ekonomická efektívnosť chovu dojčiacich kráv v Nemecku?

Náklady na kravu a rok sú uvedené pre spomínané základné technológie ustajnenia – zimné ustajnenie kráv na zimovisku a celoročný pastevný chov. Ako je možné vidieť v tabuľke 1, nákladovou položkou s najvyšším podielom na celkových ročných nákladoch na kravu u nemeckých chovateľov boli pracovné náklady (38 %) a náklady na krmivá (34 %). Nižšie pracovné náklady boli vykázané pri celoročnom pastevnom chove, čo súvisí s nižšou potrebou živej práce. Napriek tomu sa tento fakt neodrazil na dosiahnutej natalite. Naopak, možnosť, resp. nutnosť sledovania priebehu pôrodov kráv v zimoviskách môže čiastočne zvyšovať mzdové náklady. V súbore podnikov, evidovaných v databáze CVŽV Nitra, sa podiel nákladov na krmivá dlhodobo pohybuje na úrovni 40 – 50 %. Podiel pracovných nákladov na kravu a rok sa v súbore analyzovaných podnikov pohybuje z dlhodobého hľadiska na podstatne nižšej úrovni ako v SRN (5 – 8 %). Rozdiel v pracovných nákladoch je pravdepodobne spôsobený odlišnou metodikou účtovania mzdových a sociálnych nákladov v SR a SRN. Taktiež to môže byť spôsobené významným rozdielom vo výške priemernej mzdy v Nemecku a v SR. Pri porovnaní obidvoch technológií chovu v podmienkach Nemecka je vidieť značný rozdiel práve v nákladovej položke „Odpisy a údržba budov“. Tie sú z dôvodu nevyužívania ustajňovacích priestorov minimalizované práve pri celoročnom pastevnom chove kráv.
Produkčné parametre
Najdôležitejším produkčnými parametrami v chove dojčiacich kráv sú natalita v kombinácii s úrovňou obmeny stáda (vyraďovanie kráv) a úhynom teliat do odstavu. Tieto základné produkčné ukazovatele v značnej miere rozhodujú o počte predaných teliat a tým aj o tržbách chovateľa za odchované teľatá. Nemeckí chovatelia dokázali plne využiť biologický potenciál kráv, keď dosiahli natalitu na úrovni 96 teliat od 100 kráv, čo pri priemernom vyraďovaní kráv 13 % a úhyne teliat 3 % umožnilo predaj  76 teliat od 100 kráv. Žiaľ, toto sa nedá konštatovať u slovenských chovateľov, ktorí dlhodobo dosahujú podstatne nižšiu úroveň základný produkčných ukazovateľov. Keďže celkové tržby za predané zvieratá (odstavené teľatá, brakované zvieratá) boli nižšie ako ročné náklady na kravu, ani pri dosiahnutí špičkových produkčných ukazovateľoch nedokázali nemeckí chovatelia bez započítania podpôr dosiahnuť zisk. Strata na kravu a rok tak dosiahla hodnotu -959 € pri technológii zimného ustajnenia kráv a  -726 € pri celoročnom pastevnom chove. Zisk bolo možné dosiahnuť až po započítaní podpôr pri technológii celoročného pastevného chovu a to do veľkej miery v dôsledku nižších nákladov na odpisy a údržbu budov a pracovných nákladov. Najdôležitejšie produkčné parametre chovu dojčiacich kráv v SRN uvádzame v tabuľke 2. 
Podtext: Bez podpôr je chov dojčiacich kráv stratový aj v Nemecku.
Andrej Koleno2, Ján Huba1, Monika Michaličková1, Zuzana Krupová1, Ondrej Debrecéni3
CVŽV Nitra1, Rajo Bratislava2, SPU Nitra3
Tabuľka 1 Štruktúra vlastných nákladov v chove dojčiacich kráv v Nemecku (€/krava a rok).

Zdroj: WAßMUTH et al., 2006. Leitlinie zur effizienten und umweltverträglichen Mutterkuhhaltung. Thüringer Ministerium für Landwirtschaft, Naturschutz und Umwelt, Deutschland
1 vrátane tržieb za vedľajší výrobok a tržby za vyradené zvieratá
Tabuľka 2 Produkčné ukazovatele v chove dojčiacich kráv v Nemecku.