Po ukončení chovu prasníc sa Kerstin a Stephan Klünemannovci v Nemecku rozhodli pre nezvyčajný smer podnikania – pestujú vo veľkom organickú čakanku.
Bielo-žltkastá, chrumkavá, mierne horká chuť - čakanka je čoraz bežnejšia na nemeckých tanieroch. Pri 300 g na osobu a rok mala zelenina doteraz temnú existenciu. A to v pravom slova zmysle. Čakankové klíčky totiž nerastú na poli, ale skôr v tme v špeciálnych skleníkoch, aby nevzniklo príliš veľa horčín.
Poľnohospodárov, ktorí pestujú zeleninu v tejto krajine, je však zatiaľ málo – najmä v regiónoch s množstvom dobytka, ako je Emsland. U Stephana a Kerstin Klünemannovcov z Holandska v Emslande je to inak. „Kedysi sme si mysleli, že farmár dokáže byť inovatívny so zemiakmi alebo repou. Zelenina a bio boli pre nás nepredstaviteľné,“ hovorí 35-ročná farmárka, ktorá s manželom podniká s 5000 bio moriakmi a 40 hektármi polí podľa smerníc Naturland.
Dvojica sa pred pár rokmi rozlúčila s konvenčným chovom prasníc. V budúcnosti bude uvažovať v inom meradle - v novopostavenej výrobnej hale sa má dopestovať 25 ton čakanky týždenne – a to len na 2000 m2 plochy. V súčasnosti sú to 4 tony týždenne. Spoločnosť sa pripojila ku Gartenbauzentrale Papenburg eG (GBZ), ktorá je zodpovedná za marketing tovaru pre reťazce s prírodnými potravinami a pre maloobchodníkov po celom Nemecku. V budúcnosti sa organická čakanka môže stať základom podnikania.
Často sa dejú neočakávané veci
Manželia dúfajú, že zaplnia medzeru na trhu, najmä v severnom Nemecku. „Vnímame to ako rastúci trh,“ hovorí Stephan Klünemann. Bez GBZ ako marketingového partnera, by sa k tomuto kroku zrejme neodvážili. V konečnom dôsledku výstavba výrobnej haly stála slušnú sumu takmer 4 milióny €.
K pestovaniu tejto zeleniny sa manželia dostali náhodou pred pár rokmi. Kým do roku 2018 mala spoločnosť ešte 200 konvenčne chovaných prasníc, obaja sa po dlhom zvažovaní rozhodli odísť. „V sektore ošípaných došlo v posledných rokoch k smutnému vývoju s neustále sa meniacimi podmienkami. Investícia bola pre nás príliš neistá,“ obzerá sa farmárka Kerstin Klünemannová.
Čo teda robiť s prázdnou maštaľou? Skúšanie vás robí múdrejšími. Spočiatku na skúšku pestovali ušľachtilé huby na ploche 500 m2. Marketing sa však ukázal byť príliš zložitý. Nakoniec sa presadila čakanka. „Doteraz v regióne takmer nikto nebol. GBZ mala záujem od začiatku, aj keď objem predaja bol veľkou neznámou,“ hovorí Stephan Klünemann.
|
„Bolo nám jasné, že ak chceme napredovať, musíme postaviť profesionálnu halu“, povedala Kerstin Klünemannová |
Pre nečakane vysoký dopyt družstva zvýšili pestovateľské množstvo z pôvodných 300 kg za týždeň na 1,5 t do roka. „Rýchlo sme dosiahli limity našej kapacity v starej maštali. Bolo nám jasné, že ak chceme napredovať, musíme postaviť profesionálnu halu. Teraz sme už vedeli, ako na to.“ Keďže GBZ hľadala špecificky bio čakanku, manželia sa pripojili k združeniu Naturland a v rámci výstavby postupne premenili podnik.
Čakanka rastie v tme
Farmársky pár získal know-how v pestovaní prostredníctvom návštev vo firmách a z výskumov, pretože pestovanie čakanky nemusí priniesť zaručený úspech a vyžaduje si citlivosť. Na rozdiel od iných plodín totiž čakanka rastie za kontrolovaných podmienok v tmavých miestnostiach. To znamená, že pestovanie je možné po celý rok. Predĺžené, zužujúce sa výhonky potrebujú do zberu len 23 dní. V skleníkoch rastú v špeciálnych boxoch, ktoré sú naukladané do výšky 6 m a naplnené organickým substrátom vyrobeným z dreva a kokosových vlákien. Voda sa čerpá cez boxy. Vzduch je vlhký a teplý. Kerstin Klünemann pravidelne kontroluje teplotu vzduchu a vody.
|
„Investícia bola vysoká, ale dúfam, že sa vráti. - Kerstin Klünemannová. |
Základom pre rast výhonkov sú korene čakanky, ktoré sa na jar pestujú na poli, zbierajú sa na jeseň a následne sa skladujú zmrazené. Spoločnosť ich dostáva formou dodávky just-in-time od holandskej spoločnosti. Cena za koreň sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých centov. Po dodaní na farmu zamestnanci umiestnia rozmrazené korene do výsadbových rámikov. Potom ide do rastových komôr, aby rástla.
Keď čakanka dosiahne predajnú hmotnosť približne 100 g na rastlinu, vyvezie sa z komory na paletách. Aby zamestnanci mohli zberať úrodu, odstránia rastliny zo sadbových rámikov a umiestnia ich do rezacieho stroja, ktorý oddelí hlávky od koreňov. Tie spolu s uschnutými listami putujú do krmív pre hospodárske zvieratá alebo do bioplynových staníc. Čakanka je balená v 3 kg škatuľkách a je pripravená na odber. Robot čistí prázdne krabice. „Investícia bola vysoká, ale dúfajme, že sa vráti,“ hovorí Kerstin Klünemann.
Potrební sú externí pracovníci
Napriek technickej podpore sa hlavná práca vykonáva ručne. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva troch zamestnancov na plný úväzok a šiestich dočasných zamestnancov. V budúcnosti sa očakáva až 25 zamestnancov. Patria sem aj ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí by mali ťažkosti na bežnom trhu práce.
Z dôvodu vysokej pracovnej záťaže je spoločnosť rada, že marketing prenechala družstvu, lebo objemy výroby sú už príliš veľké na priamy marketing. „Družstvo sa stará o plánovanie odberu a množstva a preberá rokovania a vyúčtovanie s predajcom potravín. Takže za bránou haly už s tým nemáme nič spoločné.“ Členstvo v družstve znamená povinnosť dodať vyrobený tovar. Na oplátku sa GBZ zaväzuje uviesť ich na trh.
Marketing prostredníctvom družstva
Preberanie družstvom prebieha po dohode niekoľkokrát týždenne. Bio čakanka stojí v obchodoch okolo 7 €/kg. Cena, ktorú dostáva firma Klünemann, je výrazne nižšia – o koľko presne, však pár nechce prezradiť. Podobne ako iné biopodniky, aj oni pociťujú súčasnú neochotu kupovať bioprodukty. Doteraz sa až na pár výnimiek predali všetky vyrobené množstvá, aj keď firma nesie riziko nepredaného tovaru.
Keďže čakanka nie je poľnohospodárska výroba v pôvodnom zmysle, výroba sa musela premiestniť do priemyselnej oblasti. Hľadanie vhodnej plochy ešte viac sťažilo to, že manželia chceli postaviť manažérsky byt blízko výroby. Z tohto dôvodu je hala vzdialená takmer 30 minút od samotnej farmy v Geeste.
Žiadna investícia nie je bez rizika
Schvaľovací proces výstavby haly prebehol bez problémov. „Neexistujú žiadne emisie ani zápach. Vďaka tomu bola celá vec oveľa jednoduchšia ako v poľnohospodárstve.“ Stavba však so sebou priniesla niekoľko prekvapení. Keď sa v novembri 2021 začalo s výstavbou, manželia očakávali, že náklady na výstavbu budú o 20 % nižšie. So začiatkom vojny sa však situácia rýchlo zmenila. Meškali aj dodávky materiálov, napríklad ocele. „Stavba stála 14 týždňov,“ hovorí Kerstin Klünemann. Okrem toho sa medzi remeselníkmi vyskytli prípady covidu, takže výroba sa rozbehla až po mesiacoch.
Pri výstavbe bola dôležitá najmä technológia – vrátane personálnych a energetických nákladov. Zvýšené náklady na elektrinu sú jasne viditeľné. Pri 25 tonách čakanky týždenne potrebuje hala ročne okolo 500 000 kWh elektriny. Už sa plánuje FV systém na streche. Keďže čakanka pri svojom raste produkuje teplo, spoločnosť v súčasnosti stále hľadá spôsoby, ako prebytočné teplo využiť.
Napriek vysokým nákladom majú manželia pocit, že sú na správnej ceste so svojím rozhodnutím. Ak pestovanie čakanky pôjde podľa očakávania, čoskoro by mali pribudnúť nové plodiny.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
Snímky: Kokenbrik
