V odpovedi federálnej vlády na vyšetrovanie AfD je poľnohospodárstvo opäť identifikované ako hlavná príčina úbytku hmyzu. Situácia však nie je ani zďaleka jednoznačná.
Pre federálnu vládu poľnohospodárstvo je a zostáva hlavným vinníkom, pokiaľ ide o pokles počtu hmyzu v kultivovanej krajine. Vo svojej odpovedi na otázku parlamentnej skupiny AfD federálna vláda opäť uvádza, že "intenzívne poľnohospodárstvo" je hlavnou príčinou úbytku hmyzu v posledných desaťročiach.
Odvoláva sa na viac ako 70 medzinárodných štúdií, akou je aj známa "Krefeldova štúdia", ktorá odhalila päť príčin ohrozenia: poľnohospodárstvo je na prvom mieste, nasleduje používanie pesticídov, urbanizácia a používanie umelých hnojív. Okrem toho rôzne súčasné vedecké štúdie poukázali na pokles rôznych skupín hmyzu.
Podľa federálnej vlády sú opačné štúdie príliš "zjednodušujúce"
Vo svojom vyšetrovaní parlamentná skupina AfD porovnáva takéto analýzy so štúdiou publikovanou v časopise Nature profesorom Jörgom Müllerom z Würzburskej univerzity a ďalšími. V ňom je pokles biomasy hmyzu spojený aj s nepriaznivými poveternostnými podmienkami počas niekoľkých rokov.
Podľa federálnej vlády však metodológiu použitú v tejto štúdii a závery, ktoré z nej vyplývajú, spochybňujú iní vedci. Okrem iného existuje kritika, že pokles hmyzu a jeho príčiny sú prezentované zjednodušeným spôsobom.
Federálna vláda však nespomína, že ostatné štúdie, ktoré identifikujú poľnohospodárstvo ako vinníka, sú často dosť "kontroverzné". Pre mnohých vedcov to len dokazuje, že príčiny poklesu biomasy hmyzu a počtu druhov nie sú ani zďaleka dostatočne preskúmané.
Potrebné sú pokusy v teréne a monitorovanie biodiverzity
Vedúci Centra pre monitorovanie biodiverzity (zbm) prof. Christoph Scherber už po zverejnení Würzbergovej štúdie uviedol, že ani Krefeldova štúdia, ani štúdia, ktorá je teraz publikovaná v časopise "Nature", nie sú vhodné na skutočné zistenie "príčin" úmrtnosti hmyzu. Okrem toho sa obe štúdie týkajú len biomasy a nerobia žiadne vyhlásenia o druhoch hmyzu a ich dynamike v poľnohospodárskej krajine. Podľa neho sú časové úseky v oboch štúdiách príliš krátke na to, aby odhalili príčiny. Namiesto toho by boli potrebné kontrolované terénne pokusy a monitorovanie biodiverzity založené na hypotézach.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
Snímka: Schulze-Harling
