Družstvo v Trenčianskej Turnej nie je žiadnym nováčikom v tabuľkách najlepších poľnohospodárskych podnikov Slovenska. Úspešní dokážu byť vrátane zachovania silnej živočíšnej výroby, aj vďaka tomu poskytujú živobytie viac ako 30 ľuďom.
Zároveň sa neboja dať príležitosť mladým a skúšať nové moderné technológie. V Trenčianskej Turnej vidíme dôkaz, že aj v družstevnej forme podnikania sa dajú dosahovať výborné výsledky, všetko je o šikovných ľuďoch a takých sme pri Trenčíne našli.
Od roviny po svahy
Z celkovej výmery 1 100 hektárov pripadá 1 000 do kategórie orná pôda a zvyšných približne 100 sú lúky a pasienky. „Hospodárime južne od krajského mesta Trenčín. Chotár sa tiahne od Váhu až po úpätie pohoria Inovec. Čo sa týka pôd je to veľmi rôznorodé, od ľahkých pieščitých pri rieke až po ťažké ílovité v kopcoch. Máme roviny, ale aj svahovité pozemky,“ predstavuje na úvod chotár družstva Milan Ščigulinský, hlavný agronóm.
Maštaľný hnoj cennou výživou pre rastliny
V Trenčianskej Turnej sa nepozerajú na chov dobytka ako na príťaž, aj keď je to niekedy ekonomicky ťažký pohľad. Vedia, že rastlinná a živočíšna výroba k sebe patria a navzájom sa ovplyvňujú. Napríklad od zvierat získavajú cenný zdroj výživy pre rastliny – maštaľný hnoj. Ročne vyhnoja približne štvrtinu ornej pôdy. Zapracovanie hnoja v takomto ideálnom rozsahu si dnes už môže dovoliť len malý zlomok slovenských poľnohospodárov.
Vyše 200 dojníc
V súčasnosti chovajú 750 jedincov hovädzieho dobytka, z toho 230 dojníc plemena slovenské strakaté. Okrem mlieka produkujú aj kvalitné hovädzie mäso prostredníctvom výkrmu býkov. „Mlieko chceme určite robiť naďalej. Prehodnotiť budeme možno musieť výkrm býkov, uvidíme aj aká bude situácia s podporou mäsového dobytka,“ zamýšľa sa predseda družstva Ivan Jašo. Mlieko dodávajú do Červeného Kameňa prostredníctvom odbytového družstva. Najväčším problémom v živočíšnej výrobe sú ľudia, presnejšie neochota pracovať v tomto odvetví. „Z okolia je prakticky nemožné zamestnať niekoho nového k zvieratám. Pracujú u nás preto traja Ukrajinci,“ potvrdzuje Ivan Jašo veľký problém, ktorý trápi chovateľov na Slovensku.
Viac cukrovej repy a sóje v budúcnosti
Na miestnych poliach máva pravidelne najvýraznejšie zastúpenie ozimná pšenica, v lete ju zberali z plochy 370 hektárov. Značný podiel – 210 hektárov patril repke. Na ďalšej výmere zvyknú pestovať ešte jarný jačmeň, kukuricu na siláž, sóju, cukrovú repu a krmoviny. „V blízkej budúcnosti počítame s navýšením výmery cukrovej repy,“ hovorí Milan Ščigulinský, ktorého dopĺňa Ivan Jašo: „Repu sme zvykli pestovať každý rok na asi 50 hektároch, len tento rok poklesla plocha na 26 z logistických dôvodov súvisiacich s rekonštrukciou štátnej cesty. Ďalšie roky počítame s osevom 70-80 hektárov.“
Viac plánujú zasiať tiež sóju, zo 60 hektárov stúpnu na 100. Viac sóje a cukrovej repy sa prejaví zníženým osevom repky a pšenice. „Zmenami v osevnom postupe chceme lepšie rozložiť zberové práce, aby nebol taký nápor počas letnej žatvy. Ďalším dôvodom sú vysoké vstupy pri plodinách, ktorých osev znížime,“ vysvetľuje Milan Ščigulinský. Agronóm družstva, v spolupráci s kolegami, sa nebojí skúšať ani nové plodiny a pestovateľské postupy. Takto sa im napríklad osvedčilo pestovanie hybridných obilnín alebo medziplodín, prinášajúcich do pôdy ďalšiu organiku ako zdroj živín.
Celý článok, vrátane zaujímavých žatevných výsledkov, nájdete v novembrovom čísle časopisu AGROMAGAZÍN.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Štefan Ščecina, AGROMAGAZÍN
Na hlavnej snímke zľava: Ing. Milan Ščigulinský (hlavný agronóm), Ivan Jašo (predseda) a Rastislav Bulko (mechanizátor a člen predstavenstva).
V tomto roku dosiahli výborné žatevné výsledky.
Pohľad na hospodársky dvor PD Trenčianska Turná.
Ročne vyhnoja maštaľným hnojom až štvrtinu výmery.
Na miestnych poliach sa osvedčilo pestovanie hybridných obilnín a medziplodín.
