Vo všeobecnosti môžeme povedať, že mladí ľudia sa do poľnohospodárstva príliš nehrnú. Viacero podnikov rieši akútny problém s hľadaním nových pracovníkov. Iná situácia je v Koromli, kde mladým ľuďom dokážu ukázať zmysel práce v poľnohospodárstve už počas školy. Dokonca sa im pravidelne hlásia aj študenti z okolitých okresov.
Chotár pri hranici s Ukrajinou
Roľnícke družstvo Koromľa obhospodaruje takmer tisícku hektárov pôdy na krajnom východe, pričom chotár susedí so štátnou hranicou s Ukrajinou. Ide o krajnú časť Slovenska, ale miestni poľnohospodári zďaleka nepatria na perifériu pri hodnotení najlepších.
Úspešné hospodárske výsledky dosahujú tradične už roky, vzorne obrábajú polia, z ktorých mnohé nedosahujú vysokú bonitu pôdy. Napriek tomu tu dokážu zožať slušné úrody.
Duálne vzdelávanie má zmysel
Vzorom pre viacerých môže byť vzorná spolupráca RD Koromľa s neďalekou strednou poľnohospodárskou školou v Sobranciach. V súčasnosti cez duálne vzdelávanie poskytujú prácu piatim študentom, pričom všetci pochádzajú z obcí, v katastroch ktorých hospodária.
„Evidujeme veľký záujem zo širokého okolia, ale všetkých nedokážeme zobrať. Zatiaľ sa študenti ukazujú veľmi dobre. Výhodou duálneho vzdelávania je, že nemusíme platiť odvody. Prax študentov ešte počas školy sa nám osvedčila už v minulosti. Takto u nás zostal pracovať druhým rokom šikovný mladý traktorista,“ chváli spoluprácu so školou predseda Pavel Fečík. S modernou technikou sa stretávajú študenti už na škole v Sobranciach, kde ju nedávno získali prostredníctvom projektov.
Uplynulá pestovateľská sezóna
Väčšina polí pri Koromli priamo susedí s lesmi, odkiaľ sa sťahuje divá zver za potravou. Najmä z repky takto spôsobené škody zvyknú ukrojiť podstatnú časť úrody.
Repku zberali v uplynulom lete z výmery 100 ha a aj vzhľadom na spomínané škody boli spokojní s úrodou v priemere 3,6 t/ha. Pre porovnanie na 27 ha parcele, kde bolo minimálne poškodenie zverou, dosiahli vynikajúci výsledok 4,7 t/ha.
„Repka nás tento rok v dobrom prekvapila. Škoda, že sme dopredu zakontrahovali len polovicu z úrody so spoločnosťou Interagros. Zvyšných 150 ton máme na sklade a čakáme na lepšiu cenu,“ hodnotí tohtoročný výsledok pri repke Pavel Fečík.
Jačmeň s výbornou sladovníckou kvalitou
Pomerne novou plodinou na poliach RD Koromľa je ozimný jačmeň. V uplynulej žatve ho zberali zo 41 ha plochy a dosiahli úrodu 4,5 t/ha. Celú produkciu s výbornou sladovníckou kvalitou vykúpila hneď po žatve michalovská sladovňa.
„Pestovanie ozimného jačmeňa má pre nás zmysel aj z hľadiska rozloženia zberových prác, pretože nevyužívame služby. Žatvu zvládame s pomocou našich dvoch vlastných kombajnov Claas a New Holland,“ dopĺňa Pavel Fečík.
Elitná potravinárska pšenica
Najväčšie zastúpenie v osevnom postupe má pravidelne pšenica, naposledy ju pestovali na 185 ha, z toho na 40 ha tvrdú pšenicu. „Dosiahli sme úrodu v priemere 5,1 t/ha. Chcem ale zdôrazniť, že celé množstvo spĺňa elitné potravinárske parametre. Takú kvalitu sme ešte nikdy v minulosti nedosiahli. Napríklad pri lepku neklesla hodnota pod 30 pri žiadnej odrode. Pripisujeme to aj využívaniu nových spôsobov hnojenia s priamou aplikáciou na list,“ vysvetľuje Pavel Fečík.
Časť pšenice odpredali spoločnosti O.F.Mill za nadštandardnú cenu, pričom peniaze mali na účte do 14 dní.
Jarný jačmeň do Michaloviec
„Na jar sme ako prvý zasiali jarný jačmeň. Na výmere 100 ha to boli odrody Tango a Overture. Spočiatku vyzerali porasty veľmi dobre, ale s pretrvávajúcim suchom sa zhoršoval ich stav, odpadli odnože. Vzhľadom na tieto podmienky sme celkom spokojní s úrodou 4,5 t/ha. Jačmeň s výbornými sladovníckymi parametrami hneď smeroval do Michaloviec,“ hovorí Pavel Fečík.
Podpriemerná úroda sóje
Ideálne založili aj porasty sóje na približne 100 ha. Následne veľký deficit zrážok, prakticky počas celej vegetácie, ale nedával nádej na dobrú úrodu počas nášho rozhovoru v polovici augusta. „Predpokladáme najhoršiu úrodu sóje za posledné roky. Na asi 30 % predpokladanej produkcie sme podpísali zmluvu, na viac sme sa neodvážili,“ dodáva Pavel Fečík.
Chov mäsového dobytka
Živočíšnu výrobu zastupuje v Koromli mäsový dobytok plemena limousine. Celkovo chovajú 300 kusov, z toho 140 kráv. Vzhľadom na znižujúcu sa štátnu podporu a suchom spôsobený nedostatok krmovín, reálne uvažujú o znižovaní stavu.
Škoda, pretože ide o dobytok odchovaný v bio kvalite na podhorských lúkach, s výsledným vynikajúcim hovädzím mäsom.
Štefan Ščecina
AGROMAGAZÍN
