Za ostatné desaťročie v rodinnom poľnohospodárskom podniku SHR Ing. Ivana Kačura, ktorý hospodári v chotári okolo Michaloviec, rástol výkon, zisk aj priemerný zárobok pracovníkov. Základ v rastlinnej výrobe ale diverzifikujú aj smerom k agroturistike.
Ľudia majú radi príbehy. Najmä tie s dobrým koncom. A obzvlášť také, v ktorých sami zohrávajú pozitívnu rolu. Predpokladom je však odvaha vstúpiť do „neznámych vôd“ a odvážne zariskovať. A tiež vnímať veci pozitívne, s optimistickou víziou a vierou vo vlastný cieľ. Treťou ingredienciou úspechu je dôvera v ľudí – možnosť oprieť sa o druhého a využiť jeho schopnosti a podporu pre váš zámer.
Pravidelné investície do strojového parku sú jedným z pilierov rozvoja podniku.
Takto by sa dal v skratke uviesť životný príbeh samostatne hospodáriaceho roľníka Ing. Ivana Kačura, ktorý už päťdesiat rokov žije pre poľnohospodárstvo. Považuje ho totiž za krásne povolanie, či skôr poslanie, a učí ho tak vnímať aj ďalších ľudí okolo seba. Svoje deti nevynímajúc. Dcéra Ing. Jana Nováková pracuje ako podniková ekonómka a syn Martin Kačur tiež pôsobí po boku otca, ale vo vlastnej firme MK AGRO, s.r.o. Obaja môžu čerpať z pozitívneho príkladu otcovho podniku, a zároveň z jeho pozitívnej energie a odvahy vidieť aj v neistých časoch príležitosti pre rozvoj. Každý totiž vidí to, čo vidieť chce...
Sociálny program a motivačný systém odmeňovania zamestnancov môže byť vzorom aj pre mnohých
iných agromanažérov.
Ing. Ivan Kačur sa ocitol na VŠP v Nitre skôr náhodne, vďaka športu, ktorému sa vtedy aktívne venoval. Ale dodnes neľutuje, že v roku 1973, po promóciách na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte, dostal umiestenku na bývalé JRD Trhovište. Poľnohospodárstvo ho chytilo za srdce a chápe ho ako krásne a vôbec nie jednotvárne povolanie, plné pozitívnych i negatívnych zážitkov. Naplno to mal príležitosť prežiť, keď v roku 1980 nastúpil ako ekonóm Poľnohospodárskeho družstva Malčice. Vyše 20 rokov sa podieľal na úspechoch prosperujúceho družstva s kompletnou agrovýrobou, vlastným bitúnkom, pekárňou, predajňami, či dokonca hotelom v Michalovciach. No dnes už na to všetko iba s nostalgiou spomína.
Sója má významné zastúpenie na miestnych poliach.
Družstvo je minulosťou. Keď to pochopil, rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Ovplyvnili ho najmä vtedajšie výroky a prístup vládnucich politikov, ktorí odmietli hospodárenie na pôde brať ako prioritu a výživu domáceho obyvateľstva odovzdali do rúk roľníkom v zahraničí a dovozcom hotových potravín. Neuvedomovali si vtedy všetky negatívne dopady, ktoré takáto politika so sebou prinesie? Nechápali súvislosti s prosperitou vlastnej krajiny, obyvateľov vidieka, či s negatívnymi dopadmi na životné prostredie? Hospodár srdcom oddaný krajine toto nepodporuje, môže iba varovať, že takýto prístup nemá dlhú budúcnosť a dopadne ako ťažký balvan na bedrá ľudí.
O techniku sa vzorne starajú šikovní zamestnanci.
Ivan Kačur sa preto rozhodol vziať osud do vlastných rúk a vniesť svoje predstavy a myšlienky do vlastného podniku. Družstevná forma mu nevyhovovala, niektoré veci nedokázal ovplyvniť. A tak svoje vzdelanie a takmer tridsaťročné skúsenosti z praxe začal využívať ako samostatne hospodáriaci roľník na podniku v Topoľanoch, miestnej časti Michaloviec. Na jeseň roku 2002 odkúpil jeden z hospodárskych dvorov bývalého podniku FARM Michalovce, od ktorého prevzal základné prostriedky a pôdu s výmerou 2 078 ha do prenájmu. Pri tomto kroku ho podporil priateľ Dušan Čarný, ktorý sa zaručil v banke. Pri vtedajších podmienkach a úrokových percentách si čerstvý päťdesiatnik uvedomoval mieru rizika, aj neistotu vtedajšej sociálno-politickej situácie, v ktorej sa hľadali pravidlá len ťažko.
Jedna z najnovších investícií – rotačné brány Pöttinger.
„Rozhodnúť sa nebolo ľahké, ale dnes môžem povedať jedno – rozhodol som sa správne,“ priznáva Ivan Kačur. No nečakal so založenými rukami a svoje podnikanie založil na premyslenom pláne. Štruktúru výroby prispôsobil možnostiam realizácie komodít na trhu a svojmu cieľu. Hneď v prvom roku sa vydarila veľmi dobrá úroda jačmeňa a pomohla aj sladovňa. Získať finančné prostriedky nebolo ľahké, ale okrem zhodnocovania úrody a bankových úverov využili aj všetky dotačné možnosti. Postupne začali dopĺňať mechanizáciu tak, aby boli schopní zabezpečovať všetky operácie kvalitne a v správnom agrotechnickom termíne. Najdôležitejšie však bolo vybrať ľudí, ktorí by pochopili môj zámer a mojou povinnosťou bolo pripraviť im dobré podmienky zamestnávania,“ spomína si Ivan Kačur.
Vladimíra Debnárová
Snímky: Štefan Ščecina
Celý profil samostatne hospodáriaceho roľníka Ing. Ivana Kačura z Michaloviec si môžete prečítať v augustovom AGROMAGAZÍNe na s. 7–9.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
