Už aj v menších obciach slovenského vidieka si obyvatelia začali stavať vysoké betónové ploty okolo domov. Sused na suseda nevidí. Vlastne sa ani nezaujíma. Žije si vo svojom malom svete, ohraničenom vysokým múrom. Nepotrebuje s nikým komunikovať, vymieňať si názory, hľadať spoločné riešenia. Ale naozaj?
Keď som sledovala predvolebné debaty straníckych expertov na poľnohospodárstvo, životné prostredie či potravinárstvo, mala som podobný pocit. Každý si točil to svoje, akoby len on jediný mal recept na uzdravenie slovenského vidieka. Každý vedel, čo poľnohospodári potrebujú, ako spotrebiteľom zabezpečiť lacné a kvalitné domáce potraviny, ako obnoviť lesy, ako vyhovieť naraz ochranárom prírody i vlastníkom pozemkov...
Bohužiaľ, tak sa vžili do svojich straníckych rolí, že neboli schopní alebo ochotní, porozumieť si a nájsť spoločnú reč aspoň v jednej oblasti. Vysoké, nepriehľadné „múry“ medzi ľuďmi ešte nikdy v histórii nepriniesli pokrok. A s ohľadom na vysoký podiel nerozhodnutých voličov, a teda nepredvídateľnosť výsledkov nedávnych parlamentných volieb na Slovensku, bolo možno taktickejšie ponechávať si otvorené aspoň zadné dvierka. Už aj preto, aby bola spolupráca po voľbách jednoduchšia.
Ale nielen preto. Naša krajina je predsa súčasťou európskeho priestoru. Táto mimoriadna situácia, keď za našimi hranicami prebieha surová vojna, si vyžaduje jednotnosť a hľadanie vzájomného porozumenia. A jedným z nástrojov bojov sa, bohužiaľ, stali práve poľnohospodárske produkty. Tu už ani nejde o odborný pohľad, ale o politickú záležitosť. Táto „obilná vojna“ sa nás týka priam bytostne. Obilniny a olejniny boli doteraz hlavnými produktmi väčšiny našich agropodnikov, lebo im zaisťovali hlavný príjem, aj pre splátky úverov a príležitosť k investíciám. Po dvoch pandemických rokoch, cenových výkyvoch, inflácii a neistote na svetovom trhu ich však, zdá sa, nečaká o nič lepšia budúcnosť. Perspektíva vstupu Ukrajiny, jedného z najväčších hráčov na svetovom trhu so zrninami, do Európskej únie je už, zdá sa, len otázkou času.
Dnes, keď víťazi volieb skladajú novú vládu, je nevyhnutnosťou premýšľať aj v širších geopolitických súvislostiach. Inak problémy, ktoré nás dnes trápia na našom malom Slovensku, budú zanedlho na smiech tým väčším a mocnejším. Tým, ktorí rozhodujú aj o nás. Mali by sme byť pri tom. Mať v európskych štruktúrach zodpovedných, pripravených a odborne zdatných ľudí, prepojených s praxou a komunikujúcich s blízkym i vzdialenejším okolím.
Lebo komunikovať s okolím je dobré.
Lepšie, ako obohnať svoj malý svet vysokým betónovým plotom.
Lada Debnárová, 8.10.2023
