V minulom storočí mali reprodukčné technológie veľký vplyv na zlepšenie populácií hovädzieho dobytka. Najväčší význam malo zavedenie umelej inseminácie. Nasledoval prenos embryí.
Nukleové programy sa vyznačujú obmedzeným počtom samíc s vynikajúcim genómom. Potenciálne sú to matky budúcich plemenníkov. Jedným z cieľov chovateľov zvierat je genetické zlepšenie úžitkovosti v čo najkratšom čase.
Roden rozdelil chov nukleových stád do dvoch tried (uzavreté a otvorené). Rovnako ako v tradičnej pyramíde, v uzavretom nukleovom systéme existoval jednosmerný tok génov, zhora nadol. Zdrojom kumulatívneho genetického pokroku v komerčnej populácii bolo zlepšenie v populáciách nukleových stád.
V prípade systému chovu s otvoreným nukleovým stádom gény prúdia z oboch smerov, tj. smerom nadol z nukleového do iného nižšieho stáda a smerom nahor z nižšieho do vyššieho stáda (nukleus). Základnou myšlienkou otvoreného systému chovu nukleových stád (ONBS) s použitím viacnásobnej ovulácie a prenosu embryí (MOET) je vytvoriť elitné stádo (alebo niekoľko elitných stád) samcov a samíc a vykonať intenzívny výber a testovanie v rámci stáda.
Podľa Nicolla je schéma šľachtenia nukleových stád založená na princípe, že v každom stáde je malý počet geneticky výnimočných zvierat, ktoré, ak sa spoja, vytvoria stádo, ktorého priemerná genetická hodnota je oveľa väčšia ako v ktoromkoľvek z prispievajúcich stád. Na zvýšenie celkovej genetickej hodnoty plemena sa používajú šľachtiteľské systémy. Multiple ovulation embryo transfer (MOET) bol zavedený asi 25 rokov po zavedení umelej inseminácie a prvýkrát sa použil na zvýšenie počtu synov na matku býka, čím sa ďalej zvýšil genetický pokrok (Cunningham, 1976). Nicholas a Smith (1983) boli prví, ktorí opísali systém, v ktorom sa MOET použil na vytvorenie skutočného hierarchického rozmnožovacieho nukleového stáda. MOET je technológia, ktorá zahŕňa superovuláciu, oplodnenie a vývoj embryí, krátkodobú in vitro kultiváciu embryí, zmrazenie embryí a prenos embryí.
Je prospešný, pretože zvyšuje počet potomkov produkovaných elitnými samicami (najvýhodnejšie v prípade veľkých prežúvavcov), a teda je možné ho využiť pri zvyšovaní početnosti populácie vzácnych alebo ohrozených plemien, v zachovaní živočíšnych genetických zdrojov ex situ, testovaní potomstva samíc a zvyšovaní miery genetického zlepšovania v šľachtiteľských programoch.
Poďakovanie
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Integrovaná infraštruktúra pre projekt NUKLEUS 313011V387, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Celý článok nájdete v decembrovom vydaní Slovenského CHOvu na s.14.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Ing. Andrea Mrekajová, PhD.
NPPC – VÚŽV Nitra
