Už 13 rokov chovajú špecializované izraelské mliekové plemeno oviec. Okrem toho majú aj šľachtiteľský chov plemena blonde d´Aquitaine. O tom, ako sa tu darí obom stádam priamo pod majestátnymi Vysokými Tatrami, sme sa koncom júla porozprávali s konateľom firmy AGROOSIVO-ÚSVIT, s.r.o., Švábovce Ing. Marekom Lizákom.
Pod Vysoké Tatry cez Pyreneje
Aj tak by sa dala charakterizovať cesta oviec izraelského plemena assaf do spoločnosti AGROOSIVO-ÚSVIT. Prvé informácie o tomto plemene priniesli do Šváboviec strihači oviec, ktorí pôsobia nielen na Slovensku, ale aj v krajine koridy a suchých horúčav. Prvých 210 bahníc a 10 plemenných baranov bolo do strediska Úsvit dovezených na jeseň roku 2010 (na individuálne báze). Pôvodné stádo zošľachtených valašiek, ktoré bolo ustajnené v stredisku Hôrka, manažéri firmy predali. Tamojšie pozemky sa využívajú už len na dorábanie sena.
Nové stádo sa nasťahovalo do objektov spomínaného strediska Úsvit. Konkrétne obsadili bývalý sklad na osivové zemiaky. V ňom je nielen ustajňovací priestor kotercového typu s prejazdnou stredovou chodbou, ale aj radová dojáreň 2 x 14. Bahnice sa pasú pridvorovým systémom. My sme mali možnosť počas našej krátkej návštevy odfotiť produkčné stádo na pastve, ale aj v dojárni. V susednom objekte, ktorý kedysi slúžil ako triedička na zemiaky, vznikne nový ustajňovací priestor. Ten bude slúžiť ako sekcia pre zasušené ovce, pôrodnica, odchovňa jahniat a sekcia pre plemenné barany mimo pripúšťacej sezóny. Sústredenie zvierat do jedného objektu umožní aj pastvu niektorých kategórií (odchov a zasušené ovce).
Prečo assaf?
Snahy o intenzifikáciu chovu dojných oviec v Švábovciach siahajú ešte pred rok 2010. Vtedy tu prebehli pokusy s prevodným krížením zošľachtených valašiek plemenom lacaune. Proti však bol kyslý charakter tunajších pôd. Ovce plemena lacaune (resp. krížence s ním) si totiž vyžadujú vápenaté podložie. Najmarkantnejším negatívnym prejavom „nesúhlasu“ krížencov bola zvýšená miera krívania oviec (dokonca aj pri jedincoch s jeho dedičným podielom len 25 %).
Pôvodné stádo sa medzitým rozrástlo na 500 bahníc, cieľom je však chovať v budúcnosti vyšší počet bahníc (okolo 1 500). Naraz by ich totiž chceli dojiť okolo 600 - vo firme využívajú systém 3 bahnení v priebehu 2 rokov. Plemeno assaf je veľmi vhodné na mimosezónne pripúšťanie a nevyžaduje si špeciálne zaobchádzanie (aplikácia hormónov či regulácia svetelného režimu, popr. flushing). Podľa slov Ing. Lizáka na to stačí premiestnenie baranov do stáda bahníc.
Ovce plemena assaf si pod Vysokými Tatrami zvykli. Podľa našich sprievodcov (medzitým sa k nám na chvíľu pridal aj Ing. František Lizák) je jedinou markantnou zmenou zväčšenie ich vlnového pokryvu. Na rozdiel od Španielska ich však treba strihať až 2-krát ročne.
O tom, že sa ovciam plemena assaf pod Vysokými Tatrami darí, svedčí aj dlhovekosť väčšiny bahníc. Jedna z nich sa takmer dožila 10. výročia ich príchodu na Slovensko. Laktačná úžitkovosť sa podľa skutočnej produkcie mlieka pohybuje medzi 300-320 l. Ing. Marek Lizák si uvedomuje, že potenciál plemena je však vyšší (400-500 l, ba i viac). Preto by chcel zintenzívniť jeho chov oviec a dobudovať jeho technologické zázemie.
Celý text nájdete v septembrovom vydaní Slovenského CHOVu na s.4-6
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímky: autor a Ing. Marek Lizák
Na hlavnej snímke sú ovce plemena assaf na ceste za vodou a za dojením.
Skupina plemenných baranov vo výbehu.
Plemenný býk EMIRAT Z OSIVA (BDV-608) nám takto zapózoval na pasienku. Návštevníci 16. národnej výstavy HZ ho mali tiež možnosť vidieť naživo.
Pohľad do radovej dojárne 2 x 14. Dojič v strede snímky je aj na hlavnej snímke tejto reportáže.
Druhá úroda ovsa s „meradlom“ výšky.
Ukážka jatočného tela býka plemena blonde d´aquitaine z chovu firmy AGROOSIVO-ÚSVIT.
