Pri kozách je popísaných niekoľko exteriérových znakov, ktoré boli charakterizované ako monogénne podmienené. Niektoré z nich majú, resp. môžu mať význam nielen z hľadiska šľachtiteľského resp. pre potreby udržania genetickej diverzity, môžu však mať aj vplyv na produkčné a reprodukčné parametre s ekonomickým dopadom.
V posledných rokoch sa s využitím moderných genetických technológií a genomických dát spresňuje, dopĺňa a prehodnocuje genetická podstata jednotlivých fenotypov exteriérových znakov. V predkladanom príspevku chceme čitateľov informovať o nových poznatkoch týkajúcich sa genetiky bezrohatosti kôz vo vzťahu k intersexualite a genetickej podmienenosti vzniku kožných príveskov a krátkouchosti kôz.
Bezrohatosť kôz a gén PIS (polled intersex syndrome)
Problematika bezrohatosti vo vzťahu k reprodukčným poruchám kôz je známa už niekoľko desaťročí. Bezrohatosť je podľa klasických mendelistických pravidiel podmienená dominantnou alelou HoP a rohatosť kôz recesívnou alelou Ho+. Pri všetkých homozygotných bezrohých kozách samičieho pohlavia genotypu HoP/HoP sa vyskytujú reprodukčné poruchy, vznikajú hermafrodity, prebiehajú pri nich procesy maskulinizácie (obr. 1 a 2) a v konečnom dôsledku dochádza na populačnej úrovni k posunu pomeru pohlavia v prospech capkov (Margetín a kol., 1988; Margetín, 1992). Pri heterozygotných bezrohých kozách sa reprodukčné poruchy nevyskytujú. Odlíšiť bezrohé kozľatá homozygotného a heterozygotného genotypu je z chovateľského hľadiska problematické a nepresné. S cieľom vyhnúť sa vzniku homozygotných bezrohých kozliat sa preto v mnohých krajinách odporúča využívať v plemenitbe prednostne rohaté jedince, a to najmä rohatých capov. Problémom je, že s rohatými kozami, ktoré sú rabiátnejšie, majú chovatelia väčšie či menšie problémy (riziko poranenia, potreba väčšej ustajňovacej plochy, problémy pri strojovom dojení). Preto sa využíva v niektorých chovoch (najmä v zahraničí) technika odstraňovania rohových pučníc pri kozľatách, čo však opäť naráža na isté problémy (Margetín a kol., 2022).
Kožné prívesky (zvončeky) kôz
Prívesky (wattles, obr. 3 a, b) sú dedične podmienené útvary valcovitého tvaru, ktoré sú umiestnené na ventrálnej časti krku, pričom pri domácich kozách (Capra hircus) sa bežne vyskytujú. Na Slovensku majú kozy s kožnými príveskami približne 30 % podiel na celkovej populácii (Margetín a kol., 1993). Prívesky pozostávajú z kože zloženej z 3 vrstiev (pokožka – epidermis, zamša - corium, podkožie – subcutis), ďalej svalového a nervového tkaniva, krvných ciev a centrálnej chrupavky. Funkcia týchto príveskov je stále predmetom vedeckých diskusií. Lokalizácia a anatomický opis naznačujú, že toto tkanivo môže mať branchiogénny pôvod (súvisiaci s vývojom oblúkov žiabier) alebo ektopickým (mimomaternicovým) vývojom tkaniva ucha. Nedávna štúdia naznačuje, že prívesky môžu byť pozostatkom (regresia) vývoja končatín (Reber a kol. 2015). Podobné útvary (prívesky) ako pri kozách kôz boli príležitostne zaznamenané aj pri iných druhoch cicavcov, napríklad ovciach (plemeno lacaune, východofrízske, sarda atď.), tiež pri ošípaných , ale aj ľudí (Sabbioni a kol., 2011; Coras a kol., 2010). Prívesky - wattles boli alternatívne označované aj ako „appendices colli“ alebo cervikálne chondrokutánne prívesky. Prívesky domácich kôz fascinovali ľudí už v staroveku, pritom sa predpokladalo, že ich výskyt je selekčne neutrálny (nepôsobí naň zámerná selekcia). Je pozoruhodné, že v starovekom gréckom a talianskom umení boli všetky božstvá často znázorňované s podobou kôz so zvončekmi (príveskami).
prof. RNDr. Milan Margetín, CSc. 1, Ing. Martin Janíček, PhD.1, Ing. Marta Oravcová, PhD.2, doc. Ing. Nina Moravčíková, PhD.1
1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, FAPZ, Ústav chovu zvierat,
2NPPC – VÚŽV ústav živočíšnej výroby, Lužianky
Snímky: prof. RNDr. Milan Margetín, CSc.
Celý text nájdete v prvom tohtoročnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.27-29
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
