V decembrovom vydaní Slovenského CHOVu sme v rubrike reportáž predstavili chov 2-násobného víťaza súťaže NAJ slovenský chov v kategórii otcovských plemien ošípaných pána Petra Gulána zo Bziniec pod Javorinou. Keďže naša debata sa týkala viacerých aspektov chovu ošípaných a mnohé z nich sa nezmestili do vymedzeného rozsahu pre reportáž, rozhodli sme sa niektoré z nich zhrnúť do nasledujúceho textu.
Pre potvrdenie slov pána Gulána sme oslovili aj predstaviteľov Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku. Tým sa spomínané fakty prezentujú ako problémy veľkej časti chovateľskej verejnosti.
Welfare je nefér
Výpočet výhrad pána Gulána je pomerne bohatý. Začneme napr. pred 3 rokmi (v novembri 2019) prijatým zrušením súbehu predaja z dvora a podpory na dobré životné podmienky (welfare) ošípaných. Na základe európskych predpisov bolo toto opatrenie zrušené v strede záväzku, ktorý prijali viacerí chovatelia ošípaných. Pritom podľa dostupných informácií sa dá overiť, že pripomienka v tejto veci prišla zo strany Európskej komisie ešte v marci roku 2018. Bolo to teda ešte pred podávaním žiadostí na túto podporu. Ak by to boli chovatelia vedeli už vtedy, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nepustili do tohto „kšeftu“. Napriek počiatočnému uisťovaniu, že nové podmienky nebudú mať negatívny dopad na chovateľov, v termíne konca záväzku poslala PPA rozhodnutie, že príslušní chovatelia naddeklarovali početné stavy ošípaných. Platby boli nielen krátené, ale týmto chovateľom bola udelená aj 100 % sankcia. V prípade pána Gulána bola celá vec, našťastie, uzavretá tak, že neškodoval. Nikto však neriešil situáciu, ktorú spôsobila nečinnosť ministerských úradníkov. Ak by sa začali zaoberať riešením problému o pol roka skôr, zrejme by nevznikli žiadne problémy.
Takto na to doplatili chovatelia, ktorí svoje zvieratá predávali na tzv. „déčkové“ farmy, ktoré sa do CEHZ hlásia bez kódu (pohybu) a PPA nemôže vyplatiť peniaze. Patrí k nim aj pán Gulán. Ten už 3 roky nedostal žiadne podpory na welfare, na rozdiel od chovateľov, ktorí dodávajú svoje jatočné ošípané na bitúnky. Podľa jeho slov je paradoxné, že o tento typ podpory prichádza chovateľ, ktorý speňažuje svoju produkciu vo svojom regióne s minimálnou uhlíkovou stopou. Otázkou podľa neho zostáva, ako sa využili peniaze, o ktoré týmto spôsobom prišli drobní farmári.
Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo (ďalej len zväz) tlmočil svoje výhrady kompetentným voči spomínaným pravidlám nielen na osobných stretnutiach, ale aj v písomnej podobe (ešte za predchádzajúceho vedenia). Odpoveď však doteraz nedostal. Ako problém sa podľa zväzu ukazuje nielen legislatívne pozadie, ale aj absencia garancie minimálnej výšky platieb pre tých, ktorí spĺňajú tieto podmienky. Je ťažké púšťať sa do akéhokoľvek záväzku bez toho, aby chovateľ vedel, či nakoniec nebude „škodovať“ (resp. či sa mu to nebodaj nevypomstí vo forme pokuty). Rezortné ministerstvo podľa predstaviteľov zväzu navrhuje podpis zmluvy na welfare aj napriek tomu, že nevieme výšku navrhovanej dotácie?!
Mangalica áno, mäsové plemená nie?
Zväz bol podľa všetkého vynechaný aj z prípravy Strategického plánu na roky 2023-2037. V rámci jeho prípravy chcel presadiť podporu na chov prasníc mäsových plemien, keďže ku koncu prvého polroka 2022 sme mali na Slovensku už len 58 prasníc zapísaných v plemenných knihách (23 plemena durok, 11 plemena pietrain, 9 plemena hampshire a 15 plemena yorkshire). Dalo by sa to teda kvalifikovať ako podpora ohrozených plemien. Tieto plemená nakoniec podporu nedostali pre odôvodnenie, že nie sú domáce. Pritom podpora bola bez vedomia zväzu schválená pre plemeno mangalica, v rámci ktorého sa v tom čase chovalo takmer 2-krát toľko prasníc (presne 96). Chovatelia mangalíc dostávajú podľa zväzu podporu vo výške 170 €/prasnicu/rok. Predstavitelia zväzu sa obrátili 28.6. 2022 listom nielen na vedenie rezortného ministerstva, ale aj na predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie so žiadosťou o stretnutie v predmetnej veci. Odpoveď neprišla ani od jedného adresáta.
Pre doplnenie uvádzame, že mäsové plemená sa podieľajú na produkcii tzv. terminálnych kancov (či už čistokrvných alebo v podobe krížencov) do pozície C v produkčnej pyramíde, na konci ktorej sú jatočné ošípané. Používaná schéma 3- až 4-plemeného kríženia by bola v prípade ďalšieho poklesu počtu prasníc mäsových plemien vážne ohrozená. Podporou chovateľov plemenného materiálu mäsových plemien na zachovanie jeho produkcie robia službu celému odvetviu chovu ošípaných, nakoľko z toho majú úžitok veľkí i malí chovatelia úžitkových zvierat. Osobitne v prípade malých chovateľov, z ktorých mnohí nedokážu zaplatiť za plemenného kanca plnú cenu. Zánikom producentov mäsových plemenných kancov by boli chovatelia nútení obracať sa na zahraničných producentov, čo by bolo pre nich finančne aj 3-krát drahšie. Dôsledkom tohto stavu môže byť okrem iného nežiaduci rozvoj čiernej plemenitby.
Spracoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Ilustračná snímky: autor
Celý text nájdete v prvom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.36-37.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
