Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Ich pestovateľská technológia je plne mechanizovaná a dobre zvládnutá u všetkých pestovateľov.
Hlavnou prednosťou ozimných obilnín využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. Pšenica ozimná zabezpečuje okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami. Pšenica ozimná má nezastupiteľné miesto v osevnom postupe každého pestovateľa.
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu. Ak pestujeme veľa obilnín, pri výbere odrody treba myslieť aj na vhodnosť zaradenia zvolenej odrody do rotácie s vysokým podielom obilnín a kukurice.
Na čo si dať pozor pri zaraďovaní do OP
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %). Dôležitá bude aj dôsledná kontrola výskytu chorôb, škodcov a burín.
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. V oblastiach, kde prevláda vlhkejšie počasie, alebo použijeme minimalizačné technológie prípravy pôdy a sejby, môžeme časový interval predsejbovej prípravy pôdy pod oziminy skrátiť.
V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty. Táto podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. V arídnych oblastiach kde býva nedostatok vlahy, je lepšie plytké obrábanie pôdy, alebo zakladanie porastov do čiastočne obrobenej alebo aj neobrobenej pôdy.
Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím. Základnou zásadou je uplatňovať komplexnú technológii rešpektujúcu požiadavku danej plodiny, odrody a zohľadňujúcu špecifiká danej lokality.
Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe na s. 30–32.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil, externý spolupracovník redakcie, Nitra
