Hraboš poľný sa opäť zahryzol do úrody

Postupne nám likvidáciu produkcie hrabošom nahlasujú najmä z regiónov Nitra a Levice, úrodu však hraboš ničí aj v Trnave, Bratislave, Trenčíne, Bardejove a v ďalších oblastiach.

V minulých rokoch sme výskyt hlodavca vnímali predovšetkým na trnavskej tabuli. Dnes však môžeme povedať, že hraboš požiera a ničí poľnohospodársku produkciu takmer všade. Najväčšie škody aktuálne najviac evidujeme na repke ozimnej, ale aj pšenici ozimnej, jačmeni ozimnom a jarnom či kukurici. Vyhryzené plochy, zožraté a zničené rastliny, vyhrabané nory doslova jedna vedľa druhej je to, čo vidia mnohí poľnohospodári, no v tejto sezóne najmä v spomínaných lokalitách. V oblasti Levíc v monitorovaných podnikoch dosahujú škody 65 % a niekde sú až fatálne – najmä v oblasti Želiezoviec.

Populácia hraboša sa zvyšuje v určitých cykloch. Ku kulminácii početnosti v tomto roku prispela aj slabá zima, ktorá nedokázala eliminovať jeho výskyt. Zároveň nepomohli ani významné lejaky, ktoré mohli zatopiť hlodavcove nory.

V posledných rokoch na základe monitoringu škôd Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zlikvidoval úrodu za desiatky miliónov eur. (Nahlásené škody sú len od členov SPPK, preto v skutočnosti sú škody určite oveľa vyššie.)

K významnému premnoženiu hlodavcov prispeli aj biopásy a ľadom ležiaca pôda (úhory), keďže ich naši poľnohospodári zakladali v rámci ekoschém a kondicionalít. Ide približne o 80-tisíc ha pôdy za oblasť Ekoschém (biopásy, pôda ležiaca úhorom), na ktorú poľnohospodár nesmie vo významnom období roka vstúpiť. V dvanásť a viac metrov širokých biopásoch, ktoré predeľujú jednotlivé parcely, je však pre hraboša vytvorené ideálne prostredie na život. V takomto biotope totiž hlodavca nevyrušuje ani poľnohospodár, ani žiaden dravec.

Návrhy SPPK:

1. Okamžité zmonitorovanie rozsahu kalamitnej situácie s hrabošmi pracovníkmi Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ÚKSÚP) v jednotlivých regiónoch Slovenska a vypracovanie správy o rozsahu tejto kalamity.

2. Modifikácia Strategického plánu v oblasti Ekoschém. Podporujeme zmenu, aby poľnohospodár nebol povinný plochy s ornou pôdou väčšie ako 20 ha (v chránených územiach) alebo 50 ha (mimo chránených území) rozdeľovať biopásmi.

Do úvahy pripadá aj úplné vylúčenie zakladania biopásov z aktuálnych povinností kladených na poľnohospodára a nahradenie biopásov inými opatreniami, ktoré vychádzajú z reálnej poľnohospodárskej praxe a z postupov šetrných k prírode.

Od začiatku prípravy pravidiel pre Ekochémy sme žiadali vyššiu variabilitu pre poľnohospodára, nielen striktnú podmienku dodržiavania podmienky biopásov. Okrem iného sme žiadali aj možnosť využiť miestne/regionálne alternatívy, napríklad ak má poľnohospodársky podnik v chotári konkrétne vzácne územie a konkrétna autorita by sa v prípade potreby vyjadrila k relevantnosti tohto opatrenia na plnenie princípu Ekoschém.

Zároveň už v minulom roku (čo bol prvý rok nového programovacieho obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky) sme upozorňovali na problémy so zakladaním, následne so zaburinením biopásov a na potrebu rozorania biopásov v období, kedy už sú reálne menej prospešné pre faunu a flóru. Naopak, sú už škodlivé z dôvodu rozmnožovania burín a škodcov vrátane hraboša, ktoré si v biopásoch urobili svoje „diaľnice“. Naša opakovaná snaha o riešenie tejto situácie bola v minulom roku neúspešná.

Pre tento rok bola táto podmienka po našom tlaku aspoň zmiernená (biopás môže byť zrušený po 01.09., ale znovu s komplikáciou, že poľnohospodár pred zrušením biopásu založí nový), aj keď stále to nie je dostatočne pružné vzhľadom na nevyhnutnosť pripravovať porasty jesenných plodín už v lete, čím by automaticky došlo k fyzickému narušeniu populácie hraboša vplyvom použitej poľnohospodárskej techniky. To všetko vzhľadom na fakt, že práve biopásy sa stali semenišťom všetkých negatívnych javov a faktorov, ktoré dramaticky postihujú poľnohospodársku prvovýrobu.

3. Zabezpečiť možnosť vykonať v biopáse opatrenia zamerané na elimináciu výskytu burín a škodcov, vrátane viacnásobnej  mechanickej kultivácie (napr. hlboká podmietka, podrývanie alebo orba) kedykoľvek podľa uváženia poľnohospodára a bez komplikovaného byrokratického povoľovacieho procesu.

4. Vydanie výnimky (z tzv. DPEP 6) pre rok 2024, aby poľnohospodár na ornej pôde v období od 1. júna do 31. októbra nemusel zabezpečiť najmenej 80 % vegetačného pokrytia. Poskytnúť poľnohospodárom v postihnutých oblastiach možnosť využiť viacnásobnú mechanickú kultiváciu pôdy napr. hlbokú podmietku, podrývanie alebo orbu za účelom mechanického ničenia nežiadúcich činiteľov.

Jedinec hraboša poľného skonzumuje za deň približne 4,5 g obilia a 22,6 g zelených častí rastlín, čo predstavuje približne 1,6 kg obilia a 8,2 kg zelených častí rastlín za rok. Významnejšie škody začína spôsobovať pri populácii 200 jedincov na hektár pôdy. Okrem toho prenáša závažné infekčné ochorenia: tularémiu, Q-horúčku, leptospirózu, hantavírus (spôsobuje prudký zápal pľúc).

Silné dažde

Zníženie výnosov pri tohtoročnej žatve a výrazne rozkolísaná kvalita obilia, na ktorú už upozorňujú aj slovenskí mlynári, sú následkom aj ďalšieho negatívneho javu – intenzívnych dažďov. Členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory momentálne hovoria o škodách po dažďoch na úrovni 21,7 mil. eur a na rozlohe viac ako 37tisíc hektárov.

Proti intenzívnym búrkam pestovatelia nevedia príliš bojovať. Pokiaľ sa však dá účinne zasiahnuť proti výrazne premnoženej populácii hrabošov, treba tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu a po konzultácii so samotnými poľnohospodármi. Výsledkom budú nižšie straty na úrode.

Tlačová správa SPPK