V posledných rokoch začínajú v dôsledku klimatickej zmeny kvitnú marhule už v polovici marca. To je aj jeden z dôvodov zvýšeného rizika ich postihnutia neskorými jarnými mrazíkmi. Obdobie, počas ktorého môžu byť vystavené mrazom je takto dlhšie. Ústav ovocnictví Zahradnickej fakulty brnianskej Mendelovej zemědělskej a lesnickej univerzity (MZLU) sa zaoberá šľachtením odrôd, ktoré by eliminovali túto nevýhodu.
Vo svojom ovocnom sade pestuje viac ako 380 odrôd marhúľ, čo predstavuje pravdepodobne najpočetnejšiu génovú banku tohto druhu ovocného stromu v strednej Európe. Jednou z nich je aj odroda Bergacot, ktorá je oveľa odolnejšia voči mrazu ako väčšina stredoeurópskych odrôd (napr. Pavlovická). Jej nevýhodou je však jej veľká citlivosť na rozličné hubovité ochorenia, ktoré ju ohrozujú v daždivých obdobiach.
Ďalšou úlohou šľachtiteľov je teda eliminácia tejto citlivosti.
Výskumníci z MZLU nepracujú len v klasickými postupmi šľachtenia v rámci druhu, ale skúšajú aj medzidruhové kríženie, napríklad s druhom Prunus brigantina (Briançonská, resp. Alpská marhuľa). Tá kvitne až o 3 týždne neskôr ako klasické marhule. Ako nevýhoda kríženia týchto dvoch druhov sa zatiaľ ukazuje trpká a kyslá chuť plodov. Preto šľachtiteľov čaká ešte niekoľko rokov práce (pomocou kríženia prvostupňového hybridu so sladkými odrodami marhúľ).
Pri overovaní kvality šľachtených plodov využívajú na posudzovanie vhodnosti ovocia na konzumáciu v Pomologickom laboratóriu MZLU aj prístrojovú techniku, napr. refraktometer. Pomocou neho dokážu stanoviť obsah rozpustnej sušiny v plode, ktorý korešponduje s mierou sladkosti ovocia. Index lomu niektorých medzidruhových krížencov (16,5 º, t.j. 16,5 % obsah sušiny) sa v procese šľachtenia marhúľ ukazuje vyšší ako v prípade domácich odrôd (15 º). Prezentovaný hybrid s vyšším obsahom cukru má však stále jednu nevýhodu. Jeho kôstka sa totiž pomerne pevne drží dužiny. Túto vlastnosť bude potrebné eliminovať v ďalšej fáze procesu šľachtenia. O niekoľko rokov sa tak bude môcť novo vzniknutá odroda zaregistrovať, podobne ako to bolo pri odrodách Betinka a Sofinka.
Podľa podcastu Českého rozhlasu – Radiožurnál 2 spracoval M. Dukes, AGROBIZNIS
Ilustračná snímka: archív redakcie
