Ceny potravín boli a stále sú v rebríčku príčin pretrvávajúcej dvojcifernej inflácie na medailovom pódiu, ktorých podiel na spotrebiteľských výdajoch domácnosti ovplyvňuje ich životnú úroveň.
V porovnaní s ich príjmami sú v členských krajinách eurozóny, ale aj v rámci štátov V4 najvyššie a tak si kladieme oprávnenú otázku prečo? Jedným z dôvodom môže byť nesúlad medzi menovou politikou ECB a našou fiškálnou politikou vlády, ďalším môže byť snaha poľnohospodárov a potravinárov zvýšiť si ceny aj preto, aby kompenzovali doteraz ich nízke marže. Tiež netreba ani zabudnúť, že od júna sa zvýšili príplatky za prácu v noci a cez víkendy, ktorých náklady si premietli do ich spotrebiteľských cien. Podľa nedávno publikovaných informácii nám už začínajú klesať maloobchodné tržby a teda aj domáca spotreba, ktorá vlani sa najviac podieľala na raste HDP. Úspory z obdobia pandémie sa minuli, namiesto úspor v bankách sa zvyšujú zadlženosť už nielen domácnosti ale aj firiem a štátu, čoho dôkazom je nárast deficitu verejných financií. Pokles výdavkov domácností ma vplyv na zisk potravinárov a teda aj na výšku ich dane do štátneho rozpočtu. S vyššími cenami potravín súvisí aj vyššie DPH odvedené do štátneho rozpočtu tak, ako napokon aj vyššie dane a odvody s vyšších miezd do verejných rozpočtov. Všetky popísané skutočnosti majú zásadný vplyv na navrhované opatrenia týkajúce sa zníženia cien potravín, pretože ovplyvnia budúci vývoj HDP, zamestnanosti ako aj rozpočtové deficity.
Namiesto regulácie adresná pomoc ohrozeným
Všetky navrhované opatrenia na zníženie cien potravín zo strany poslancov sa týkali len potravinárskeho sektora, nič sa nehovorí o poľnohospodárstve, na ktoré sa ako vždy väčšinou zabúda. Do inflačnej obchodnej marže, pod ktorou rozumieme výrazne vyššie zvyšovanie predajných cien v porovnaní s nákupnými cenami, si nikto netrúfol zasiahnuť, keďže chýbala evidencia o cenách a kalkulácii nákladov, ktorú po novom budú musieť obchodníci od augusta robiť a archivovať až 3 roky. Za ich analýzu cenového vývoja potravín bude zodpovedať Ministerstvo financií. Povinnosť robiť evidenciu súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení platného od 1. augusta do 31. januára 2024, ktorá zamestnancom v potravinárskom sektore so zárobkom do 700 eur znižuje odvodové povinnosti o 24,15 percenta, ktoré namiesto zamestnávateľa zaplatí štát. Výšku „odvodovej úľavy“ Sociálna poisťovňa bude pokladať za „zaplatenú“. Budeme zvedaví, či z tohto dôvodu aj dôjde k zníženiu cien potravín, keďže vieme, že od júna sa zvyšujú aj príplatky za prácu v noci a cez víkendy, ktoré sa predovšetkým týkajú potravinárov. Rovnaké skúsenosti máme so znížením DPH na niektoré služby cestovného ruchu v minulosti, pritom k žiadnym zľavám ani nedošlo. Podľa názoru aj rezortného ministerstva nie sú regulačné opatrenia v oblasti cien a marží systémovým riešením a preto navrhuje uplatňovať skôr adresnú podporu najviac ohrozeným a sociálne odkázaným občanom.
Róbert Hölcz, ekonóm
Tento článok bol publikovaný v augustovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.15.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
