Výskumníci tvrdia, že dnešnému agropotravinárskemu systému sa nedarí, pretože hodnoty viac ničí, ako vytvára. Správa ukazuje, čo sa stane v roku 2050, ak sa poľnohospodársky systém nezmení.
Komplexná transformácia agropotravinárskych systémov na celom svete by viedla k sociálno-ekonomickým ziskom vo výške 5 biliónov až 10 biliónov dolárov ročne. Dokazuje to nová globálna správa, ktorú pripravili ekonomickí výskumníci*.
Doposiaľ najkomplexnejšia štúdia o ekonomike agropotravinárskych systémov jasne ukazuje, že v súčasnosti hodnoty viac ničia, než produkujú, a že je naliehavo potrebná revízia politického rámca pre potravinové systémy. Okrem toho by náklady na transformáciu boli oveľa nižšie ako potenciálne prínosy, ktoré by zabezpečili lepší život mnohým stovkám miliónov ľudí.
Zmena klímy nás núti postupne vyradiť fosílne palivá
"Cena za neaktívnu transformáciu zle fungujúceho potravinového systému pravdepodobne prekročí odhady uvedené v tejto správe, keďže svet zostáva na mimoriadne nebezpečnej trajektórii. Nielenže pravdepodobne prekročíme hranicu globálneho otepľovania o 1,5 °C, budeme však čeliť aj desaťročia trvajúcemu prekročeniu," vysvetľuje Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy (PIK) a iniciátor správy.
"Jediný spôsob, ako to zvrátiť, je postupne vyradiť fosílne palivá, zachovať prírodu a transformovať agropotravinárske systémy zo zdroja skleníkových plynov na ich zachytávanie. Budúcnosť ľudstva na Zemi teda závisí od tohto globálneho potravinového systému," dodáva.
Záchrana 174 miliónov ľudí pred predčasnou smrťou
Správa poskytuje doteraz najkomplexnejšie modelovanie vplyvu dvoch možných budúcich scenárov na globálny potravinový systém: cestu súčasných trendov a cestu transformácie potravinového systému.
1. Súčasné trendy
Pokiaľ ide o smerovanie súčasných trendov, správa načrtáva, čo by sa stalo do roku 2050, aj keby tvorcovia politík splnili všetky súčasné záväzky: potravinová neistota bude v niektorých častiach sveta stále spôsobovať podvýživu 640 miliónov ľudí (vrátane 121 miliónov detí), zatiaľ čo obezita sa celosvetovo zvýši o 70 %.
Potravinové systémy budú naďalej zodpovedné za jednu tretinu celosvetových emisií skleníkových plynov, čo prispeje k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia do konca storočia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Okrem toho bude výroba potravín čoraz zraniteľnejšia voči zmene klímy, keďže sa drasticky zvýši aj pravdepodobnosť extrémnych udalostí.
V správe Komisie pre systémovú ekonomiku (FSEC) sa zároveň uvádza, že potravinový systém by namiesto toho mohol významne prispieť k hospodárskemu rozvoju a priniesť riešenia zdravotných a klimatických problémov.
2. Transformácia potravinového systému
Na ceste k transformácii potravinového systému ekonómovia ukazujú, že do roku 2050 by lepšie politiky a opatrenia mohli viesť k prekonaniu podvýživy a záchrane celkovo 174 miliónov ľudí pred predčasnou smrťou na chronické ochorenia súvisiace so stravou.
Potravinové systémy by sa do roku 2040 mohli stať čistými záchytmi uhlíka, čo by pomohlo obmedziť globálne otepľovanie pod 1,5 ° do konca storočia, ochrániť ďalších 1,4 mld. ha hektárov pôdy, znížiť prebytky dusíka z poľnohospodárstva takmer o polovicu a zastaviť stratu biodiverzity. Okrem toho by 400 miliónov poľnohospodárskych pracovníkov na celom svete mohlo získať dostatočný príjem.
Diskusia
"Náklady na túto transformáciu – odhadované na 0,2-0,4 % celosvetového ekonomického výkonu ročne – sú malé v porovnaní s prínosmi, ktoré by z nej vyplynuli, čo ekonomicky predstavuje niekoľko biliónov dolárov ročne," hovorí Hermann Lotze-Campen, komisár FSEC a vedúci oddelenia výskumu odolnosti voči zmene klímy v PIK.
„Potravinové systémy majú jedinečný potenciál riešiť globálne klimatické, environmentálne a zdravotné problémy súčasne, a tak umožňujú stovkám miliónov ľudí žiť lepší život."
Riaditeľ PIK a spolupredseda FSEC Ottmar Edenhofer poznamenáva: "Namiesto zaťaženia našej budúcnosti hypotékou a hromadením rastúcich nákladov, ktoré vedú k vysokým skrytým zdravotným a environmentálnym nákladom, by tvorcovia politík mali čeliť výzve agropotravinárskeho prechodu."
Podľa jeho názoru je teraz potrebné urobiť zmeny, ktoré z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska prinesú obrovské výhody na celom svete. "Táto správa by mala podnietiť veľmi potrebnú diskusiu medzi kľúčovými zainteresovanými stranami o tom, ako môžeme využiť tieto výhody bez toho, aby sme na niekoho zabudli," uzatvára.
| *Komisia pre ekonomiku potravinového systému (FSEC) je nezávislá akademická komisia, ktorej cieľom je spájať osoby s rozhodovacou právomocou v oblasti politiky a hospodárstva nástrojmi a faktami na transformáciu systémov využívania potravín a pôdy. Spája popredných odborníkov v oblasti zmeny klímy, zdravia, výživy, poľnohospodárstva a prírodných zdrojov a zahŕňa organizácie ako Postupimský inštitút pre výskum vplyvu klímy, Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová banka, London School of Economics, World Resources Institute Africa a mnoho ďalších. |
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: picture alliance/Zoonar/Cigdem Simsek)
