Pod týmto názvom sa včera uskutočnilo Diskusné fórum Agrofilmu. V priestoroch NPPC-VÚŽV Nitra sa stretli odborníci z výskumu, poľnohospodárskej samosprávy, médií i Zastúpenia EK na Slovensku, aby diskutovali o najčastejších mýtoch a hoaxoch spájaných s produkciou potravín. Pozornými poslucháčmi boli aj študenti. Podujatie moderoval Ján Škorňa známy z relácie RTVS Farmárska revue.
Likviduje EÚ naše poľnohospodárstvo? Núti nás nahradiť múku pomletým hmyzom? Spôsobili kravy a ovce klimatickú krízu? Zakázala nám EÚ domáce zabíjačky a domáce spracovanie mäsa? To sú základné otázky, na ktoré hľadali odpoveď účastníci včerajšieho diskusného fóra. Tieto slušne povedané mylné tvrdenia pomohli vyvracať aj filmy z produkcie RTVS, ktoré nakrútili redaktori obľúbenej relácie Farmárska revue, ktoré toto verejnoprávne médium prihlásilo na tohtoročný Agrofilm.
Prvý film sa venoval téme biopásov. Na príklade mojmírovských družstevníkov prezentoval prínos tohto environmentálneho opatrenia pre farmárov, krajinu (jej flóru a faunu). Jeho zavedenie si vyžaduje nielen spoluprácu s miestnymi poľovníkmi, ale aj lepšie nastavenie kompenzačných mechanizmov, ktoré by mali mať aj stimulačnú zložku. Otázkou zostáva metodika kvantifikácie prínosu biopásov (napr. ako sa vyčíslilo zvýšenie počtu vtákov) a potreba zvážiť aj prípadné negatívne dôsledky tohto environmentálneho opatrenia (napr. premnoženie hlodavcov, zaburinenie plôch).
Ďalší film bol venovaný prínosu produkcii „múčnych červov“ v susednej Českej republike. Nikto nás nenúti túto novú a pomerne drahú potravinu konzumovať (40 €/500 g múky). Navyše, u nás ešte ani neexistujú prevádzky na chov „potravinového“ hmyzu. V Českej republike sú už 2 registrované subjekty, ktoré môžu dodávať túto surovinu aj do gastronomických prevádzok. Hmyz je podľa legislatívy možné konzumovať, jeho prítomnosť v konkrétnej potravine však musí byť označená (niektoré z nich môžu konzumovať len ľudia starší ako 18 rokov). K tejto problematike diskutovali aj prítomní študenti, ktorí mali aj celkom praktické otázky (napr. k čomu by sa dala prirovnať hmyzia „múka“) a mnohí z nich sa nebáli ochutnať aj „múčne červy“.
Tretí film bol venovaný viazaniu uhlíka pasením zvierat. Na konkrétnom príklade farmy v Brvništi neďaleko Považskej Bystrice vysvetlili tvorcovia príspevku prínos chovu dobytka pre viazanie uhlíka v pôde. Pastevný chov hospodárskych zvierat nielenže viaže uhlík, ale pozitívne prispieva aj ku krajinotvorbe i priamej ochrane niektorých vzácnych chránených druhov rastlín (napr. divých orchideí). Preto je žiaduce podporovať pastevný chov HZ. Samozrejme, pri dodržaní všetkých odporúčaných parametrov. Napríklad v Brvništi chovajú základné stádo 50 kráv s teľatami. V pastevnej sezóne dokážu obhospodáriť 80 ha pasienkov a na zimu im treba dorobiť krmivo na ďalších 80 ha lúk. Prínos tohto spôsobu využitia trvalých trávnych porastov mal podľa príspevku aj jednoznačne estetické hľadisko. Prezentovaná krajina bola skutočne ukážkovo krásna.
Posledný film, ktorý rámcoval diskusné fórum, sa venoval domácim zabíjačkám. Poverený rezortný minister Jozef Bíreš ešte vo funkcii riaditeľa ŠVPS SR v ňom vyvracal mýty o tom, že nám chce EÚ zakázať domáce zabíjačky. Vysvetľoval povinnosti, ktoré majú chovatelia ošípaných - evidovaní by mali byť už aj tí, ktorí chovajú jednu ošípanú. Naši legislatívci pripravili pre chovateľov, ktorí by mali problém s evidenciou svojho chovu (na RVPS SR, resp. v CE HZ) a komunikáciou s príslušnými úradmi, pomoc v podobe nahlásenia kúpy ošípanej na ďalší chov, resp. jej jatočné usmrtenie subjektom, ktorý im ošípanú predal. Dôsledná evidencia ošípaných je dôležitá pre ich všeobecne vysokú citlivosť na rozličné ochorenia, a najmä v súvislosti s takým nebezpečným ochorením, ako je africký mor ošípaných. V boji proti nemu je okrem iného dôležitá aj rýchla identifikácia všetkých chovov ošípaných v postihnutom regióne.
Do diskusie sa zapojila aj naša redakcia. Išlo najmä o otázku mýtu o vplyve prežúvavcov na zmenu klímy. Poukázali sme na to, že je lepšie dvakrát merať a raz strihať, pretože zjednodušujúca interpretácia výsledkov vedeckých štúdií môže viesť aj k ich dezinterpretácii, o čom sme sa už nejedenkrát presvedčili v histórii ľudstva. Podobný názor odborníkov panoval pri otázke, kto prispel k úpadku nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Tu tiež išlo o súhrn viacerých okolností. Od nesprávnych rozhodnutí „zhora“ až po nezvládnutú transformáciu na podnikovej úrovni. Nesprávnymi rozhodnutiami by sme mohli nazvať aj prácu úradníkov, ktorí sa pri transponovaní európskej legislatívy snažia o jej „vyšperkovanie“, takže výsledný text často život poľnohospodárom a potravinárom skôr sťažuje ako uľahčuje. Skrátka, v mnohých veciach sa snažíme byť pápežskejší ako pápež a pritom sa vyhovárame na „zlú“ EÚ.
Marián Dukes, AGROBIZNIS
Snímka: autor
