Fungujú trhovo a konajú podnikateľsky: Podľa prieskumu v novej poľnohospodárskej správe 2022 Spolkového úradu pre poľnohospodárstvo (Bundesamt für Landwirtschaft - BLW) majú farmári medzi švajčiarskym obyvateľstvom dobrý imidž. Za dôležité považujú opýtaní okrem iného aj bezpečnú výživu v čase krízy.
Spolkový úrad pre poľnohospodárstvo uvádza v poľnohospodárskej správe 2022 najdôležitejšie udalosti v poľnohospodárstve a potravinárstve. Analyzovala ekonomickú, ekologickú a sociálnu situáciu poľnohospodárstva v roku 2021. Monitoring zahŕňa okrem iného aj „hodnotenie obyvateľstva o švajčiarskom poľnohospodárstve“. Prieskum uskutočnený výskumným inštitútom gfs-Zürich v mene BLW medzi 700 hlasujúcimi ukazuje, že poľnohospodárstvo má dobrý imidž. Deväť z desiatich ľudí zastáva názor, že poľnohospodári sa snažia vyrábať to, čo spotrebitelia chcú. Chov šetrný k zvieratám, bezpečná výživa v čase krízy a výroba potravín sú hodnotené ako najdôležitejšie oblasti zodpovednosti v poľnohospodárstve. V porovnaní s posledným prieskumom v roku 2018 sa starostlivosti v kríze pripisuje väčšia váha. Z prieskumu okrem iného tiež vyplýva, že veľká väčšina opýtaných by chcela, aby bolo poľnohospodárstvo konkurencieschopnejšie a vyrábalo lacnejšie.
Väčšia zamestnanosť v poľnohospodárstve
Poľnohospodárska správa sa zaoberá aj ekonomickými aspektmi. Prvýkrát po niekoľkých rokoch opäť stúpol počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. V tomto odvetví si takto zarába 150 200 ľudí. Viac ako polovica z nich pracuje na čiastočný úväzok. Oporou zostáva farmárska rodina. Viac ako tri štvrtiny zamestnancov patrí do rodiny manažérov. Podiel podnikov riadených ženami sa mierne zvyšuje. Nárast žien vo vedúcich pozíciách je najvyšší v malých podnikoch. Každé desiate pracovné miesto vo Švajčiarsku je v agropotravinárstve.
Počet fariem naďalej klesá v dôsledku demografických a ekonomických zmien a v roku 2021 bol v počte 48 864 fariem. Pokles sa však vyrovnáva s mínusom jedného percenta. Počet ekologických fariem sa zvyšuje. Ekologické aspekty sú prehĺbené v poľnohospodárskej správe, v ktorej sa skúmajú rozhrania medzi poľnohospodárstvom a životným prostredím. Jedným zo zameraní je dokumentácia na tému pôdy. Vzácny neobnoviteľný zdroj je pre trvalo udržateľnú výrobu nanajvýš dôležitý. S nástrojmi ako Terranimo ©, ktoré teraz fungujú aj na smartfónoch a tabletoch, môžu farmári pri kontrolách lepšie posúdiť riziko zhutnenia pôdy. Týmto spôsobom zaisťujú, že ich pôda zostane úrodná a ich výnosy môžu byť zabezpečené.
Stupeň sebestačnosti sa líši v závislosti od produktu
Pri súčasnom portfóliu výroby dosahuje Švajčiarsko hrubú mieru sebestačnosti 56 percent (netto: 49 percent). Švajčiarsko má najvyšší stupeň sebestačnosti pre mlieko a mliečne výrobky, ktoré pravidelne produkujú viac ako 100 percent domáceho dopytu. Naproti tomu pri rastlinných olejoch a tukoch je to len 24 percent. Sebestačnosť pri všetkých potravinách mierne klesá. Tento trend je spôsobený najmä tým, že počet obyvateľov rástol rýchlejšie ako produkcia potravín. Vlhké leto 2021 navyše ovplyvnilo najmä úrodu obilia.
Spoločne posilňujte potravinovú bezpečnosť
Cieľom Spolkovej rady je posilniť potravinovú bezpečnosť prostredníctvom udržateľnosti od výroby až po spotrebu. Spolková rada svojou správou „Budúcej poľnohospodárskej politiky“, zverejnenou v júni 2022, vytvára pre tento sektor dlhodobú perspektívu. Do svojej stratégie poľnohospodárskej politiky zahŕňa všetkých: farmára, dodávateľa, sprostredkovateľa, spracovateľa, spotrebiteľa. Spoločným záväzkom možno ešte viac posilniť potravinovú bezpečnosť.
Potravinová bezpečnosť prostredníctvom udržateľnosti od výroby po spotrebu
Spolková rada v zodpovedajúcej vízii budúcnosti ukazuje, ako môže švajčiarske poľnohospodárstvo a potravinárstvo dosiahnuť tento cieľ v časovom horizonte 2050. Okrem iného je dôležitá domáca produkcia.
V roku 2050 by malo poľnohospodárstvo naďalej produkovať viac ako polovicu dopytu po potravinách. Produktivita práce sa má v porovnaní s rokom 2020 zvýšiť o 50 percent a emisie skleníkových plynov z výroby majú byť aspoň 40 percent pod úrovňou z roku 1990.
K tomu musia prispieť aj spracovatelia a spotrebitelia. Straty potravín v celom hodnotovom reťazci sa majú oproti súčasnosti znížiť o tri štvrtiny a emisie skleníkových plynov zo spotreby potravín sa majú znížiť o dve tretiny.
Z blw.admin.ch preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: blw
