ECB vlani zvýšila úrokové sadzby z 2,5 na terajších 4,5 %, čo však vôbec nezodpovedá terajšej priemernej miere inflácie v eurozóne, ktorá je 2,9 %. Väčšina z nás si kladie oprávnenú otázku, prečo je u nás priemerná miera inflácie 4,9 %, čo je viac ako priemerná miera inflácie v nečlenských štátoch V4?
Skôr než budeme hľadať odpoveď si najprv povedzme, že ECB si nevie poradiť so všetkými zložkami inflácie, do ktorej patria ceny potravín a energii, ktoré sa v štruktúre výdavkov domácností v SR podieľajú viac ako 50 percentami. ECB dokáže vyššími úrokovými sadzbami „zdražiť“ ostatné položky miery inflácie z ktorých sú pre agrárny sektor najdôležitejšie doprava a mzdy spolu s príplatkami. Za dôvody rastu vyššej cien potravín teda nemôžeme celkom pokladať len nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a nadnárodnými fiškálnymi politikmi ich nositeľov, ktorými sú národné vlády členských krajín eurozóny. A tak medzi dôvodmi terajších vyšších cien potravín treba hľadať predovšetkým iné dôvody, ku ktorým určite patria investične zanedbaný agrárny sektor, ktorý tak nedokáže zvýšiť potravinovú sebestačnosť ani v takých produktoch akými sú všetky druhy mäsa, ovocia a zeleniny, mlieka a mliekarenských výrobkov, ktoré sa vo veľkom dovážajú a ktoré za vyššej podpory trebárs aj z Fondu obnovy, by náš vidiecky charakter krajiny mohol zabezpečiť.
Dôkazom uvedeného stavu je pasívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za minulý rok vo výške viac ako 2 miliardy eur, čo je medziročne viac až o štvrtinu. Koľko sa na vyšších cenách potravín podieľajú zahraničné obchodné reťazce s 90 % podielom na predaji potravín, vraj rezortné ministerstvo analyzuje. Na zvyšovanie cien sa dosť veľkou položkou podieľa aj technologický proces výroby a predaja potravín počnúc prvovýrobou, zberom, spracovaním, balením, na konci ktorých je predaj, čo sa samozrejme nezaobíde bez nákladov na dopravu aj keď vozidlá využívané v poľnohospodárskej výrobe daň z motorového vozidla neplatia a ďalšie zľavy sú z časti vrátenej spotrebnej dani z minerálnych olejov. Pritom netreba zabúdať, že v agrárnom sektore sa pracuje aj cez víkendy a poniektorí aj v noci, čo spolu s príplatkami aj výrazne zvyšuje ich mzdové náklady. Na ceny potravín majú vplyv formy kontraktu pokiaľ ide o jeho dĺžku a fixáciu ceny, ktoré sú súčasťou obchodnej politiky. Aj keď v priebehu tohto roku sa očakáva pokles inflácie a tiež úrokových sadzieb, nemôžu domácností počítať s poklesom cien potravín na ich pôvodnú úroveň.
Skôr sa očakáva, že z dôvodu rastu nominálnych miezd ako aj dôchodkov, ktoré zvýšili za posledné dva roky kúpnu silu domácnosti až o 10 %, sa budú ceny potravín v tomto roku sa podľa všetkého ďalej zvyšovať a to v priemere o viac ako 4,5 %.
Celú verziu textu nájdete v marcovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.16.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Róbert Hölcz, ekonóm
