Problémom naďalej ostáva rozdrobenosť poľnohospodárskych parciel, s čím súvisí územné vlastníctvo, ktoré sa snaží narovnať novela zákona o pozemkových úpravách aj úradoch, usporiadaní pozemkového vlastníctva a fonde a spoločenstvách z roku 2022. Jej cieľom je zmapovať skutočný stav pozemkov, výmery a poznať tiež ich vlastníkov, čo je dôležité pre výber daní z nehnuteľností ako poskytovania priamych platieb z európskych peňazí. Zákon počíta s pozemkovými úpravami podľa katastrálnych území podľa vládou schváleného harmonogramu, ktorý ale mešká, zatiaľ sa podarilo pozemkové úpravy dokončiť len v 425 katastrálnych územiach z celkového ich počtu 3559, ktoré boli aj financované z Programu na podporu rozvoja vidieka na Slovensku.
Pozemkové úpravy sú dôležitým predpokladom narovnania vlastníckych práv ku poľnohospodárskym a lesníckym pozemkom. Súčasťou spomínaného zákona sú aj opatrenia proti drobeniu vlastníctva pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom, ktorých cieľom je zabrániť zvyšovaniu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva. V zákone je stanovená minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku a síce 3 tisíc štvorcových metrov a minimálna výmera aj lesnej pôdy 5 000 m2.
Drobenie v oboch prípadoch je možné aj pod stanovenými kritériami, ak ide o výstavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, čo musí byť len v prípade verejného záujmu, či ostatných prípadoch uverejnených v zákone. Pozemkové úpravy môžu v obci iniciovať aj spoluvlastníci v spolupráci s obcou alebo s pozemkovým a lesných odborom okresného úradu.
Naďalej platí, že za správu pozemkov vo vlastníctve štátu zodpovedá Slovenský pozemkový fond a to aj za správu pozemkov neznámych vlastníkov. V praxi existuje aj možnosť uskutočniť jednoduché pozemkové úpravy vlastníkov rozdrobenej pôdy len za podmienky, že ich bude nadpolovičná väčšina, musia si na vlastné náklady aj zabezpečiť geodetickú firmu s oprávnením na výkon pozemkových úprav.
V Programovom vyhlásení vlády bola zmienka o racionálnom usporiadaní aj pozemkového vlastníctva, s čím súvisí stabilizácia a transparentnosť užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, ktorý je dlhodobé neuspokojivý.
O tom, že potrebujeme komplexnú pozemkovú reformu, bez ktorej nie je možný efektívny výkon vlastníckeho práva, počíta terajšia koaličná vláda ukončiť vo všetkých katastrálnych územiach nie skôr ako za 30 rokov, čo znamená každý rok začať s pozemkovými úpravami aspoň v 120 katastrálnych územiach.
Podľa ministra pôdohospodárstva R. Takáča bude potrebné uskutočniť zásadné zmeny aj vo Slovenskom pozemkovom fonde vo viacerých oblastiach ako transparentnosť rozhodovacích procesov, termínov realizácie jednotlivých úloh, čo vraj doteraz nefungovalo a preto sa nečudujme, že minister hovorí o krízovom stave v ňom predovšetkým z hľadiska nakladania s finančnými prostriedkami v tomto fonde zo štátneho rozpočtu ako aj z fondov Európskej únie.
Vôbec nie je realizovaný projekt „Spisová zápcha“ , ktorý začal ešte za minulej vlády, ktorým sa mali znížiť desiatky tisíc nevybavených vecí, čo sa do dnešného dňa nestalo. Problémom je nielen financovanie tohto projektu zo štátneho rozpočtu ako aj z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, s čím súvisí ich nehospodárnosť vrátane aj odmeňovania externých právnych služieb a preto Slovenský pozemkový fond čakajú v najbližšom období zásadné zmeny na viacerých úrovniach riadenia.
Článok v kompletnom znení nájdete v AGROMAGAZÍNe 2/2024 na s. 16.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Róbert Hölcz, ekonóm
