Koncom februára sa v priestoroch hotela Holiday Inn v Trnave konala premiéra konferencie zameranej na problematiku pestovania a spracovania tvrdej pšenice. Podujatie organizované pod taktovkou spoločnosti O.F. Mill si nenechalo ujsť viac ako 150 poslucháčov.
V úvodnom príhovore konateľ O.F. Mill Ondrej Fačkovec vyjadril presvedčenie, že pestovanie tvrdej pšenice na Slovensku má veľkú perspektívu. „Chceme aby informačný tok efektívne tiekol od vás (pestovateľov) k nám (spracovateľom) a od nás k vám, aby sme sa posunuli ďalej a využili potenciál, ktorý nám ponúka pestovanie a spracovanie tvrdej pšenice“, označil za jeden z hlavných cieľov organizovania spomínanej konferencie O. Fačkovec.
Konferencia pritom bola nabitá zaujímavými „spíkermi“. Hneď v úvode vystúpil prezident Únie spracovateľov semoliny v Európe Jaume Rue Mas, ktorý sa venoval téme aktuálnej situácie na trhu s tvrdou pšenicou. Hneď v úvode jeho prezentácie zaznela z jeho úst kľúčová myšlienka a tou je, že tvrdá pšenica je nedostatkovou komoditou na európskom trhu. „Je to zlá správa pre nás spracovateľov, zato dobrá správa pre vás poľnohospodárov, keďže to predstavuje veľkú príležitosť“, skonštatoval na margo deficitu produkcie komodity J.R. Mas.
V EÚ spracováva tvrdú pšenicu v súčasnosti 180 mlynov, z ktorých je 125 lokalizovaných v Taliansku. Týchto 180 mlynov disponuje spracovateľskou kapacitou 10 mil. ton tvrdej pšenice ročne. V súčasnosti sa však v EÚ spracováva stále len 8,5 mil. ton tvrdej pšenice ročne, z ktorých mlyny namelú 5,7 mil. ton semoliny. Tá je výlučne určená pre potravinársky priemysel, keď z 89 % produkcie sa vyrábajú cestoviny a cuscus, 5 % ide na chlieb a iné produkty a zvyšných 6 % vyrobenej semoliny sa exportuje do tretích krajín. Keďže tvrdá pšenica je v EÚ nedostatkovou komoditou, pre spracovateľov je dôležité zásobovanie.
Aj keď Slovensko z pohľadu produkcie plodín patrí skôr k trpaslíkom, pri tvrdej pšenici to neplatí. Podľa štatistík, ktoré J.R. Mas predstavil, Slovensko s ročnou produkciou 315 tis. ton (rok 2022) je 5. najväčším producentom tvrdej pšenice v EÚ, pričom len tesne zaostáva za štvrtým Gréckom. Podľa slov O. Fačkovca z O.F. Mill máme pritom v SR veľký potenciál produkčne prekonať aj túto krajinu. Lídrom v EÚ ostáva s produkciou 3,7 mil. ton Taliansko, ktoré napriek takto vysokej produkcii potrebuje stále každoročne dovážať ďalších 2,1 mil. ton tvrdej pšenice, aby plne dokázalo pokryť svoju spotrebu.
Súčasný tlak na pokles cien
Od začiatku roka 2023 sú podľa slov J.R. Masa európske ceny tvrdej pšenice pod citeľnejším tlakom, keď sa zosunuli pod 400 EUR/t v Taliansku a pod 350 EUR/t v Grécku či Francúzsku. Z historického hľadiska však prezident únie vníma súčasné ceny stále ako nadštandardné. Za súčasným poklesom cien stojí predovšetkým zotavenie produkcie tvrdej pšenice v Kanade v ročníku 2022/23 a súčasne očakávaný medziročný nárast produkcie v EÚ toto leto na 7,8 mil. ton z vlaňajších 7,14 mil. ton.
Keďže ale produkcia tvrdej pšenice v EÚ od začiatku tohto milénia klesá (z 10 mil. ton v roku 2000 na aktuálnych 7,8 mil. ton), Únia je stále závislá na dovozoch tvrdej pšenice zo zahraničia. Tie sem prúdia predovšetkým z Kanady ktorá sa podieľa na celkových importoch 55 % - tmi a USA s 19 % - tmi. V týchto krajinách pritom ešte len čoskoro začne sejba novej úrody v rámci sezóny 2023/24.
V tomto momente ale odhady naznačujú, že svetová produkcia tvrdej pšenice v sezóne 2023/24 stúpne medziročne o takmer 9 % na 36,8 mil. ton. Svetová spotreba tvrdej pšenice sa pritom hýbe v okolí 33 – 36 mil. ton, čo znamená, že po 4 rokoch poklesu svetových zásob komodity v novej sezóne mali zásoby opäť narásť.
V rámci diskusie padli otázky aj na tému, či i pri tvrdej pšenici nás v SR nemôžu ohroziť lacné exporty z Ukrajiny. Tu sa všetci diskutujúci zhodli, že nie, keďže Ukrajina neprodukuje tvrdú pšenicu a ak sa aj niečo náhodou v úplne minimálnom množstve na Ukrajine objaví, je to hlavne produkcia Kazachstanu. J.R. Mas pritom dodal, že súčasný konflikt na Ukrajine môže skôr mať opačný efekt v podobe úplneho zabrzdenia exportov tvrdej pšenice z Kazachstanu do EÚ. Kazachstanské exporty totiž prúdia hlavne cez Rusko, z Ruska potom cez pobaltské štáty do Stredomoria. „Momentálne však pobaltské štáty nepúšťajú ďalej na more nič, čo prichádza z Ruska“, vysvetlil J.R. Mas.
Viac informácií z konferencie si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe na s. 10-12
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
