Prvovýroba mlieka a spracovateľský priemysel pokračuje v snahách o expanziu aj napriek stále uplatňovaným reguláciám z prostredia Európskej komisie.
Mliečna kvóta, od svojho zavedenia v roku 1984, formovala produkciu a nadväzujúci priemysel. V regióne Dolné Sasko bolo v roku 1980 evidovaných 63 503 mliekových fariem, no už o 10 rokov neskôr ich počet klesol na 42 tis. Aktuálny stav predstavuje 10 500 podnikov zaoberajúcich sa produkciou mlieka. Rovnako možno popísať aj trend vývoja počtu mliekarní. V roku 1980 ich bolo 176, o desať rokov neskôr 123, a aktuálne už len 25. Menej drastický dopad malo pôsobenie mliečnych kvót na početné stavy kráv. K celkového počtu 1 mil. kusov v roku 1980 pribudlo do roku 1983 ešte 200 tis. kusov. Následná redukcia sa v roku 1990 zastavila na hodnote 950 tis. kusov. Aktuálny stav predstavuje 786 tis. kráv. Naopak, šľachtiteľský pokrok a skupovanie individuálnych kvót umožnili dosiahnuť súčasnú produkciu na úrovni 5,68 mld. kg mlieka, čím je hodnota spred zavedenia kvót prekonaná o 1 mld. kg. Situácia však otvára otázku udržateľnosti. Vývoj cien za maslo bol v tomto období naklonený viac na stranu spotrebiteľov ako producentov. Cena na kg masla klesla zo 4 € v roku 1980 na historické minimum 2,50 € v roku 2009. Aktuálna cena masla, podľa Združenia mliečnych spracovateľov z Dolného Saska (LVN), dosahuje 3,55 €/kg. Cena za kg mlieka (3,7 % tuku a 3,4 % bielkovín) bola v roku 1980 na úrovni 28,9 centov. Rok pred zavedením kvót dosahovala cena 32,6 centov/kg. Ďalšie obdobie je spojené s masívnym prepadom cien. Pomyselné dno bolo dosiahnuté v krízovom roku 2009, kedy cenová hladina predstavovala 22 centov/kg mlieka. Od tohto momentu sa trh s mliekom stabilizoval až na súčasných 40 centov/kg mlieka (4 % tuku). Produkčné ukazovatele a cenotvorba nemeckých farmárov však, podľa združenia, nemá pramene v pôsobení regulatív, ale je výsledkom zvýšeného dopytu najmä na zahraničných trhoch.
Zo zdroja LVN preložil a upravil:
Miroslav Záhradník, NPPC - VÚŽV Nitra
