Výroba mlieka na starom kontinente sa bude ešte do apríla 2015 riadiť systémom pridelených kvót na produkciu mlieka.
V rozpätí rokov 2015 až 2020 sa očakáva nárast celkovej európskej produkcie v rozmedzí 7 až 8 %, čo zodpovedá dodatočným 10 mil. tonám mlieka v roku 2020. Podľa hodnotiacej správy holandskej investičnej banky Rabobank, patrí Poľsko k najväčším producentom mlieka v rámci EÚ s predpokladmi pre ďalší progres. Krajina má dobré podmienky pre chov hovädzieho dobytka. Pasienky zaberajú 20 % poľnohospodárskej pôdy, s ročnou úrodou sušiny z hektára 5 – 7 ton (Veľká Británia, Írsko až 10 ton). Cena poľnohospodárskej pôdy 4900 €/ha patrí k najnižším v Európe (Nemecko: 13500 €/ha). Obdobne je to aj pri prenájme pôdy 174 €/ha. Konkurenčná výhoda spočíva aj v centrálnej polohe krajiny s dobudovanou dopravnou infraštruktúrou v severnej časti, a jedným s najväčších baltských prístavov v meste Gdansk. Celková produkcia v roku 2012 činila 9,8 mil. ton, aktuálna sa odhaduje na 12 mil. ton, čo by poľský mliečny sektor posunulo na 4. priečku v EÚ. Obdobie do roku 2020 bude spojené transformačnými procesmi vo vnútri výrobného reťazca. Celkový počet mliekových fariem bol zredukovaný v období rokov 2008 až 2011 z 550 tis. na 410 tis. (168 tis. subjektom bola pridelená mliečna kvóta). Intenzifikácia veľkovýroby, začlenenie malých subjektov, ktoré produkovali mlieko mimo kvótového systému a samotné zrušenie kvót umožní zvýšiť dodávky na trh. Následná konsolidácia stád umožní rast produkčných ukazovateľov dojníc, ktoré mali v roku 2012 priemernú ročnú úžitkovosť 4850 kg (priemer EÚ 6800 kg), hlavne kvôli podielu rodinných fariem s nízkou efektivitou lokalizovaných prevažne na juhu krajiny. Deklarované zvýšenie produkcie do roku 2020 o 10 % sa opiera aj o nízku nákladovosť výroby mlieka. Náklady na krmivá a pracovné náklady patria k najnižším spomedzi členských štátov (FADN, 2012). Napriek porovnateľnému obsahu bielkovín a tuku je priemerná cena mlieka nízka, a jeho spotreba sa za posledných 10 rokov znížila o 30 %. Naopak spotreba tvrdých syrov narástla o 27 % a jogurtov o 70 %. Aj keď tento vývoj prebehol aj v iných krajinách, celková spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je oproti európskemu priemeru výrazne nižšia. Výzvou spracovateľského priemyslu bude efektivita práce, ktorá dosahuje 250 ton na jedného zamestnanca (Nemecko 750 t./zamestnanec). Vstup zahraničných investorov komplikujú dlhodobé zmluvné vzťahy prvovýrobcov s nákupcami, ktorí im garantujú stabilné ceny. Stratégia podnikov s cenami pružne reagujúcimi na vývoj trhu s mliekom, a navyše podliehajúcimi sezónnym vplyvom sa nestretli s pozitívnou odozvou. Výzvou sú aj spotrebiteľské preferencie výrazne naklonené k miestnej produkcii. Investičnou príležitosťou v najbližšom období bude vytváranie partnerstiev s miestnymi podnikmi, ktoré potrebujú zefektívňovať prevádzky. Týka sa to najmä strojového parku a technologického know-how. Tlak na efektívnosť mliekarenského priemyslu zo strany maloobchodu naznačuje vytváranie spoločných podnikov s konkurencieschopnejšou ekonomikou výroby. Aktuálne 10 najväčších spracovateľských podnikov pokrýva iba 50 % trhu. Dynamika na svetových trhoch sa odráža aj v stratégiách ostatných účastníkov trhu. Nemecko presadzuje výrobný model, v ktorom je Poľsko vnímané ako produkčná základňa. Tento zámer potvrdzujú to aj dáta z bilancie vzájomného obchodu, kde sa export syrov znížil súbežne so zvýšením vývozu mlieka.
Zo zdroja Rabobank Industry Note preložil a upravil:
Miroslav Záhradník, NPPC - VÚŽV Nitra
