Trh s mliekom v rámci EÚ čaká transformačné obdobie, no pozícia jednotlivých členov spoločenstva je značne odlišná.
Do rozhovorov o budúcnosti mliekarenského sektora, ktorá nastane po zrušení mliečnych kvót v apríli 2015 sa aktívne zapojilo na celoeurópskej úrovni aj Slovensko. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek svojím vystúpením na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli zdôraznil potrebu sformovania určitého garančného mechanizmu, ktorý by ochraňoval členské štáty v období krízy. Slovenský minister v nadväznosti na projektované opatrenia dodal, že bude nevyhnutné zriadiť monitorovací výbor, ktorý by sledoval globálnu situáciu a včas avizoval prípadné príznaky blížiacej sa krízy v oblasti mlieka. Príkladom je situácia z roku 2008, keď nadprodukcia mlieka spôsobila členským štátom stratu 900 mil. €. V citlivých regiónoch, ktoré majú vyššie výrobné náklady, a tým pádom aj menej konkurenčné ceny, by mali byť do riešenia zakomponované aj obchodné systémy. V tomto kontexte zhŕňa: "Dnes musíme za pochodu riešiť dva problémy. Rušiť kvóty, ale na strane druhej si pripraviť model, ako reagovať v čase krízy, keď nastane prebytok mlieka," a ďalej uvádza že "mliečny balík," ktorý EK spustila ako prvú fázu v mliekarenskom sektore, je pre Slovensko nepoužiteľný a pre našich farmárov to pomoc nepredstavuje. Aj keď EÚ nepredpokladá katastrofické scenáre, otázkou zostáva rozmiestnenie produkcie v menej efektívnych regiónoch. Dôležitá zmena trhových podmienok nastane aj v prípade sfunkčnenia zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ. Rozdielne legislatívne podmienky a dovozné clá sú momentálne témou intenzívnych rokovaní. Problémom slovenskej prvovýroby je aj dlhodobo nízka realizačná cena, ktorá je pri porovnateľných obsahových zložkách nižšia oproti priemeru EÚ o takmer 5 centov. Slovenské zastúpenie navrhlo, aby v prípade reálnej krízy, dôsledky znášali najmä tie krajiny, ktoré prekročia dnes stanovené kvóty na mlieko. Tu je SR v nezhode s niektorými členskými štátmi, pričom rôzne názory sú aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky, keď sú poľské záujmy odlišné od tých slovenských alebo českých. EK v júni predstaví správu, ktorá by mala podrobne zmapovať situáciu na trhu v Európe a načrtnúť prístupy, ktoré jednotlivé členské štáty zadefinovali.
Miroslav Záhradník, NPPC - VÚŽV Nitra
