Produkcia mlieka v tejto krajine čelí štrukturálnym zmenám v dodávateľskom reťazci, ktoré iniciovala miestna vláda, najmä kvôli narastajúcim obavám o zdravotnú nezávadnosť a spoľahlivosť dodávok kvalitného surového kravského mlieka na lokálnom trhu.
Z aktuálnej situačnej správy holandskej investičnej banky Rabobank ďalej vyplýva, že čínska prvovýroba, aj napriek intenzívnym opatreniam, nie je schopná priebežne upokojovať dopyt. Sebestačnosť čínskeho mliekarenského sektora je momentálne na úrovni 80 %, pričom zostávajúci pätinový podiel pokrýva import najmä z Nového Zélandu. Nadväzujúca legitímna snaha o diverzifikáciu zdrojov robí z Číny mimoriadne zaujímavý región pre európskych a austrálskych exportérov. Aktuálny stav sektora súvisí so zmenou charakteristiky miestnej produkcie mlieka, ktorá reaguje na rastúcu spotrebu. Tlak na produktivitu rezultuje do transformácie výrobnej štruktúry, predovšetkým malých mliečnych fariem (menej ako 100 dojníc/farma), ktoré reprezentujú 60 % z celkovej ponuky. Rastúce náklady na zabezpečenie krmiva, pracovnej sily a častokrát nekonzistentná kvalita dodávaného mlieka tento proces len urýchľujú. Taktovku nad produkciou postupne, aj vďaka vládnym reguláciám a dotáciám, preberajú miestni veľkovýrobcovia mlieka (viac ako 500 dojníc/farma), aj napriek tomu, že napríklad náklady na veterinárne služby a vakcináciu sú v porovnaní s malými producentmi s prevažne pastevným chovom vyššie o 75 %. Argumentom v propech veľkovýroby je lepšia vysledovateľnosť pôvodu mlieka a moderný manažment výroby, ktorý sa opiera o kvalitnejší genetický materiál v stádach. Produkčný potenciál je preto o 70 % vyšší ako u malých farmárov. Výzvou do budúcna každopádne zostávajú limitujúce faktory v podobe obmedzených plôch určených na výsadbu krmovín a menej vhodné klimatické podmienky pre chov hovädzieho dobytka. Veľkovýroba v roku 2008 dodávala 17 % z celkovej domácej produkcie mlieka, no v roku 2011 to už bolo 27 %. V súvislosti s prepracovanou výrobnou politikou po melamímovej kríze, ktorá poznačila jednak mliekarenský sektor a jednak spotrebiteľskú dôveru, je deklarovanou ambíciou čínskej vlády stabilizovať kvalitatívne parametre mlieka a mliečnych výrobkov, osobitne sušeného mlieka (detská výživa). Ďalšou métou mliekarenského sektora je v roku 2015 dosiahnuť produkciu 47,5 miliónov ton mlieka (v roku 2010 to bolo 35,8 mil. ton). Štrukturálne zmeny v čínskom mliekarenskom priemysle prebiehajúce od roku 2008 síce vytvárajú predpoklady pre zníženie závislosti na importe zo zahraničia, no naďalej zostanú svetovo najväčším dovozcom mlieka a mliečnych produktov. Zaujímavým impulzom pre zahraničných producentov zostáva fakt, že čínski producenti zaznamenávajú v priemere vyššiu nákladovosť v produkcii mlieka, logistika globálnych obchodných transakcii je na vysokej úrovni a predpoklady na výrobu prírodných syrov sú v Číne minimálne.
Zo zdroja Rabobank Industry Note preložil a upravil:
Miroslav Záhradník, CVŽV Nitra
