Pri ozimnej pšenici boli v rastových fázach začiatkom mája veľké rozdiely nielen v skorosti odrôd, ale aj v termínoch sejby.
Skoré sejby mali očividne náskok a vegetačný sklz doháňali oveľa skôr ako stredné a neskoro siate porasty. Väčšina pšeníc bola začiatkom mája v rastovej fáze 2. kolienka až steblovania. Zdravotný stav porastov bol zväčša výborný aj bez použitia fungicídov. Tradičná múčnatka bola väčšinou učupená na bázach stebiel a len zriedka sa odvážila postúpiť na najspodnejšie listy. Na náchylných odrodách, alebo pri zmene počasia však nie je vylúčené, že vyrazí do útoku na vyššie položené listy. Obvykle sa však dostane maximálne na 3. alebo 2. list, kým ju júnové horúčavy nezastavia.
Epifytócia septoriózy pšenice, ako si ju pamätáme z roku 2010 sa zrejme nezopakuje. Dôvodom bolo veľmi teplé a suché počasie v druhej polovici apríla, čo je pre septóriu skôr čas na dovolenku. Jej silný výskyt možno čakať najmä v chladných a daždivých rokoch. Ak sa ráz počasia zásadne nezmení, v roku 2013 bude infekčný tlak septórie pšenicovej zrejme len slabý až stredný. Preto pri výbere fungicídu zrejme nebude dôvod klásť špeciálne dôraz na fungicídy s obsahom chlorothalonilu, ktoré by pri epifytócii septoriózy boli potrebné. V prípade teplého a vlhkého počasia sa na najvrchnejších listoch zrejme celkom úspešne etabluje DTR a takmer isto vegetáciu chorôb zavŕšia hrdze, ktoré si počkajú na vyššie teploty. Z hľadiska fungicídnej ochrany boli v termínoch T1 aplikácií potrebné ošetrenia skôr v závislosti od lokality, odrody a stavu porastov. Dôvod na celoplošné a paušálne T1 aplikácie nebol. Úrodovo pšenice pôsobili veľmi sľubne, preto najmä z hľadiska kľúčových T2 aplikácií by bolo na škodu, keby si časť úrody odkrojili choroby.
Na tvrdej pšenici sa začiatkom mája pomerne výrazne prejavila fyziologická škvrnitosť, ktorá sa vyskytuje najmä na tvrdej pšenici, ľahkých pôdach, vo vlhkých ročníkoch a má určitú spojitosť s deficitom chlóru. V porastoch mäkkej pšenice sa veľmi často vyskytovali chlorózy fyziologického pôvodu, rôznej etiológie, najčastejšie v spojitosti s odrodovou citlivosťou na prudký nástup takmer letného počasia.
Podobne ako na jarnom jačmeni mnohých pestovateľov aj na ozimnej pšenici zaskočil neobvyklý výskyt skočiek a pomerne skorý nástup vošiek na listoch. Z tohto hľadiska možno očakávať solídny presun vošiek na klas, kde ich prítomnosť po prekročení prahu škodlivosti rozhodne nemožno tolerovať.
Viac sa dočítate v č.7/2013 časopisu Naše Pole
doc. Ing. K. Hudec, PhD., Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre
Spracoval Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
Časopis Naše pole si môžete objednať na 
