Netradičné technologické postupy pri obrábaní pôdy majú svoje opodstatnenie. Odpovedať jednoznačne, či technológie minimálneho obrábania pôdy sú výhodné alebo nie, je veľmi zložité. Ich uplatnenie musí vždy vychádzať z požiadaviek jednotlivých plodín, klimatických podmienok a konkrétneho stavu pozemku, tzn. aj stavu zaburinenia. Každá technológia obrábania pôdy či už konvenčná, alebo minimálna, má svoje prednosti aj nedostatky a nie každá sa hodí do všetkých podmienok. Záleží na precíznosti jej uplatňovania, skúsenostiach a znalostiach manažmentu.
Pri uplatňovaní úspešnej minimalizácie obrábania pôdy, ktorá má zaručovať nielen rovnaké, ale aj vyššie úrody ako konvenčné technológie s orbou, je potrebné dodržiavať niektoré predpoklady a zásady, ktoré oveľa viac platia v horších pôdnych a klimatických podmienkach. Hlavným predpokladom úspechu je, že sa budú tieto technológie využívať ako celý dokonale premyslený systém a nie len ako núdzové opatrenie, keď konvenčné technológie, hlavne z hľadiska časového, neumožnia včasné a kvalitné založenie porastov.
Ďalším predpokladom je včasnosť a precíznosť vykonávania všetkých agrotechnických a mechanizačných zásahov v pestovateľských technológiách jednotlivých plodín, tzn. spôsob sejby, vytvorenie vhodných podmienok pre rast rastlín s rozvojom mohutného a zdravého koreňového systému, vhodne po celej ploche rozložených rastlín, kvalitná a profesionálna ochrana rastlín proti chorobám, škodcom a burinám, technologická disciplína, hnojenie nielen základnými živinami, ale aj mikroelementmi pri zakladaní porastov systémom podkoreňového hnojenia pod pätu (PPF), ale aj počas vegetácie a plné uplatnenie morforegulátorov rastu.
Je potrebné sa ale tiež zmieniť o možných negatívnych účinkoch využívania redukovaných spôsobov obrábania pôdy. Patrí k nim vyššia objemová hmotnosť a nižšia pórovitosť pôdy, čo môže mať najmä u ťažších pôd nepriaznivý vplyv na pôdny režim s následným dopadom na formovanie úrod. Vzhľadom na absenciu vplyvu orby i ďalšej kultivácie hrozí tiež vyššie nebezpečenstvo výskytu hlavne trvácich burín. Významne potom narastá rola účinných neselektívnych herbicídov, aplikovaných v mimoporastovom období, čo môže zvyšovať náklady týchto pestovateľských technológií.
Problémom niekedy môže byť aj prenos infikovaných pozberových zvyškov predplodín na nové porasty prostredníctvom mulča, rovnako tak aj udržiavanie požadovanej zásobenosti pôd hlavnými živinami v celom profile ornice. Dlhodobá aplikácia hnojív na povrch pôdy môže mať za následok nadmerné obsahy živín v povrchových horizontoch ornice a nedostatok živín v spodných partiách orničného profilu.
Správne založený porast plodín je základom a zároveň predpokladom na dosiahnutie zodpovedajúcej úrody i rentability pestovania. Na základe priaznivých výsledkov poľných pokusov a doterajšej skúsenosti poľnohospodárov so zakladaním porastov plodín pôdoochrannými technológiami, je preto možné odporučiť ich k ešte širšiemu využívaniu. Tieto postupy obrábania pôdy a sejby sa oproti konvenčným technológiám vo všeobecnosti vyznačujú úsporou priamych nákladov pri dosiahnutí porovnateľnej výšky úrod pestovaných plodín. Ponechaním organickej hmoty z predplodín v orničnom profile majú pôdoochranné technológie nesporný význam pri udržiavaní úrodnosti pôdy. Viacročné výsledky potvrdili oprávnenosť zaradenia týchto technológií obrábania pôdy a ich variantných aplikácií do systému protieróznych opatrení a ochrany pôdy proti poškodeniu povrchovým odtokom dažďovej vody.
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
Celú analýzu nájdete v najnovšom vydaní AGROMAGAZÍNu na s. 30-31.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
