Stále platí bezrizikový scenár. Americká ekonomika čelí nulovému rastu a EÚ ukazuje, že nie je možné vierohodne vyriešiť dlhovú krízu.
Keynesiánstvo je v koncoch
Od krízy v roku 2008 sa svetová politika opiera o myšlienku, že väčšie ďalšie dlhy pomôžu vytvoriť rast, teda o hlavnú tézu klasickej keynesiánskej politiky. Som stále viac presvedčený, že sa blížime k bodu, ktorí niektorí označujú ako „koniec keynesiánstva“, kedy keynesiánsky prístup nedokáže zmeniť smer ekonomiky a presadí sa prístup založený na monetárnej a fiškálnej rovnováhe (skôr než na neustálej záchrane). K tejto zmene nedôjde preto, že to dáva zmysel, ale preto, že iná možnosť nebude.
Čas vypršal
Druhým záverom je, že s veľkou pravdepodobnosťou „došiel čas“. Toto tvrdenie vyslovil môj priateľ a manažér hedžového fondu Dan Arbess z Xerion Capital: „Vec sa má takto. Všetci politici radi míňajú, preto totiž boli zvolení, Republikáni nemajú radi dane, môžu si však požičať... Hra teraz končí a nemožno utrácať bez výberu daní. Stretávajú sa dva úplne rozdielne pohľady na svet a ďalší vývoj bude zaujímavý: demokrati majú radi dane a radi míňajú, republikáni znižujú dane a míňajú... Demokrati majú za to, že riešením je vláda, republikáni si myslia, že vláda je problémom.“ Tak ako tak čas vypršal a s utrácaním americké vládneho molocha je koniec, bez ohľadu na to, ako k tomu dôjde.
Pri pohľade na kľúčové ukazovatele EÚ a USA je jasné, a trh tomu zatiaľ nevenuje dostatočnú pozornosť, že čas navyše už skutočne nie je a alarm už kričí:
Pred menej ako tromi mesiacmi bolo pre európskych politikov zahrnutie Talianska do skupiny krajín, ktoré sa stretávajú v dlhovými problémami, úplne okrajovou záležitosťou, ktorá im nestála za pozornosť. Teraz rozdiel klesol na 18 bázických bodov, teda 0,18% - áno, Taliansko sa zdá byť nákazy ušetrené, ale výnosy talianskych dlhopisov sú skoro rovnako vysoké ako španielske.
Keď už hovoríme o Španielsku, uvediem pár poznámok:
• Zapatero vyhlásil v Španielsku predčasné voľby.
• Španielsko čelí riziku, že mu Moody’s zníži rating vďaka obavám z dodržiavania rozpočtu jednotlivých oblastí.
• Negatívny vplyv na španielsky dlh majú aj reči o tom, že balík zo záchranného fondu nie je dostačujúci (balík je stále v „starej“ výške 440 mld. EUR).
Znovu opakujem, čo som hovoril už niekoľkokrát: skutočné riziko predstavujú pre Belgicko, Španielsko, Dánsko a ďalšie krajiny ich domáce ekonomiky a politická agenda: nulový rast pri deficitnom hospodárení z definície znamená, že náklady na dlh budú narastať. To sa dá akceptovať v prechodnom období, ale my sa už 10 rokov nachádzame v období nízkeho dlhodobého rastu a niektoré krajiny vykazujú rast len tak tak. Tu je cena: zníženie ratingu, zvýšené náklady na financovanie dlhu a zúfalá snaha udržať primárny rozpočet na nule alebo pozitívny (rozpočtový deficit pred výdavkami na úroky = primárny deficit).
Čo sa týka USA, výška schváleného navýšenia nie je podstatná. Dookola lietali úspory vo výške 1 bilióna, 2 biliónov alebo 4 biliónov dolárov. Táto výška ale nezmení základný scenár, kde je v ďalších rokoch ďalších 10 biliónov dolárov naakumulovaného dlhu, ak sa nič nezmení. A projekcia 10 biliónov je ešte milosrdná, pretože sme pri nej počítali so 4% rastom. Čo sa stane, ak rast bude o 1-2% horší? Pri pohľade na americký dolár je dobré vybrať si správnu menu. Ako jediný rozumný vyzerá byť švajčiarsky frank - európska krajina s malou otvorenou ekonomikou, spoločnosti svetovej úrovne a prijateľné dane. Graf nižšie ukazuje vývoj amerického dolára a švajčiarskeho franku od roku 1991. A aký je trend? Švajčiarsky frank posilňoval za uplynulých 10 rokov v priemere o 3% za rok.
Udalosti ďalších dní budú dôležité z politického dôvodu, z dlhodobého pohľadu bude hrať úlohu... to je ale prekvapenie: stále to isté:
Americký dolár bude pokračovať v oslabovaní tempom 3-5% za rok, politici si budú naďalej kupovať čas do budúceho volebného obdobia, výnosy budú u okrajových krajín stúpať a stúpať, akcie budú viac dopytované než dlhopisy, pretože investori strácajú vieru k vláde, a rozdiely medzi bohatými a chudobným sa budú ďalej zväčšovať, pretože na chudobných dopadne nevyhnutný pokles životnej úrovne. Ich mzdy nedokážu rásť tempom, ktorým rastú životné náklady
Máme čo do činenia s krízou väčšou, než bola tá minulá - zájdite za svojimi starými rodičmi - prežili vojny, obdobie rastu i depresie a napriek tomu dokázali vytvoriť bohatstvo, o akom sa nikomu nesnívalo. V čom je rozdiel? Oni vyrástli v dobách, kedy rešpektovali a očakávali ťažké časy, tvrdú prácu a vážili si jeden druhého. Dnes chceme všetci veriť, že ako začne prestavba, uplynulých tridsať rokov sa ešte o päť až desať rokov pretiahne. Definitívne sme v ranej fáze Krízy 2.0. Neustále stretávam klientov a investorov, ktorí tvrdia, že som príliš negatívny - ale som skutočne tak negatívny alebo vás len nútim si uvedomiť, že to svetlo na konci tunela nie je jeho koniec, ale prichádzajúci vlak? Dúfam, že sa mýlim. Často sa mýlim, ale dúfam, že pozornejšie vnímanie reality nám všetkým pomôže.
Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank
/MediaDom/
