Federálna agentúra pre životné prostredie sa sťažuje, že poľnohospodári sú príliš dobre platení za malý pokrok dosiahnutý v ochrane životného prostredia prostredníctvom ekologizácie.
Zavedením „ekologizácie“ v rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2013 sa mala zlepšiť kvalita vody a pôdy, chrániť klíma a zvýšiť biodiverzita. Spolková agentúra pre životné prostredie (Umweltbundesamt - UBA) to kritizuje a odvoláva sa na štúdiu, ktorú si objednal Thünenov inštitút (Nemecko).
Súvislosti: Od roku 2014 sa 30 % priamych platieb z EÚ poľnohospodárskym podnikom v rámci „ekologizácie“ spájalo s tromi požiadavkami: dodržiavanie minimálnej úrovne odrody ovocia, ochrana trvalých trávnych porastov a určenie oblastí s ekologickou prioritou.
Štúdia „Hodnotenie reformy SPP z pohľadu ochrany životného prostredia pomocou dátovej analýzy údajov IACS zo spolkových krajín II“ skúmala, ako zavedenie „ekologizácie“ ovplyvnilo životné prostredie. Výsledky:
- rozsah navrhovania agroenvironmentálnych programov sa zväčšil, pretože opatrenia ako pestovanie medziplodín sa teraz financujú prostredníctvom priamych platieb;
- v uvažovaných spolkových krajinách možno predpokladať o 5 % vyššiu stratu pôdy v dôsledku vodnej erózie, keďže na plochách ohrozených eróziou sa počas obdobia pozorovania čoraz viac pestovali plodiny na ornej pôde s vyšším rizikom erózie;
- pre Nemecko možno v dôsledku zvýšeného pestovania medziplodín a zvýšeného používania substrátov na fermentáciu zeleniny predpokladať malú dodatočnú akumuláciu humusu. Priemerná bilancia humusu vzrástla z -9,5 kg na +5,4 kg humusového ekvivalentu na ha ornej pôdy;
- v uvažovaných spolkových krajinách sa v dôsledku rozšírenia pestovania medziplodín priemerný prebytok dusíka znížil o približne 2 až 5 kg dusíka na ha ornej pôdy;
- zastavila sa dlhodobá strata ekologicky hodnotných plôch a opäť sa zvýšili plochy ležiace úhorom;
- rozmanitosť plodín na ornej pôde na miestnej a regionálnej úrovni sa nezmenila;
- plocha trvalých trávnych porastov v Nemecku sa zavedením „ekologizácie“ mierne zvýšila o 0,6 % alebo 27 000 ha, čo možno predpokladať, že environmentálne riziko z používania pesticídov v dôsledku „ekologizácie“ kleslo len mierne.
Odborníci z Thünenského inštitútu tiež skúmali vzťah medzi platbami EÚ na „ekologizáciu“ a nákladmi na implementáciu pre farmárov. Odhadujú, že v Nemecku vznikajú spoločnostiam pri implementácii „ekologických“ opatrení ročné náklady okolo 190 miliónov eur, pričom EÚ podporila splnenie požiadaviek sumou 1,5 miliardy eur. Štátni environmentalisti z UBA dospeli k záveru, že malý pokrok dosiahnutý v ochrane životného prostredia je odmeňovaný príliš dobre.
Z topagrar preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
