Prinášame vám časť rozhovoru s ekonómom a spoluzakladateľom INESS Jurajom Karpišom, ktorý bol publikovaný v marcovom AGROMAGAZÍNe.
Inflácia sa vo vyspelých ekonomikách ostatné mesiace poriadne rozbehla. Ktoré hlavné faktory k tomu prispeli?
V zásade ide o tri faktory. Tým prvým a z môjho pohľadu najdôležitejším v rámci rastu cien je monetárny faktor, keď centrálne banky v reakcii na pandémiu COVID-19 výrazne navýšili peňažnú zásobu v systéme. Americká centrálna banka (FED) poskytla najväčší stimul, keď medzi rokmi 2020 a 2021 pribudlo 40 % nových dolárov, pričom v Európe pribudlo 30 % nových eur.
Druhý faktor bol na strane fiškálu, keď krajiny upustili od fiškálnej zodpovednosti, spravili deficity, navýšili dlhy, pričom to spravili takým spôsobom, že trhy uverili, že minimálne časť inflácie je permanentná. A to je z pohľadu inflácie dôležité, pretože peniaze sú neformálne kryté silou ekonomiky a schopnosťou vlády robiť v budúcnosti prebytky a keď vláda urobila veľký deficit, tým znížila svoju schopnosť robiť prebytky a tým aj znížila kvalitu svojich záväzkov či už vo forme dlhopisov, no tiež peňazí, ktoré sú de facto dlhopisy s okamžitou splatnosťou.
Tretím faktorom sú šoky v dodávateľskom reťazci, ktoré viedli počas lockdownov k rozpadu niektorých produkčných štruktúr a tým i k nedostatku niektorých tovarov. Ono už na prelome rokov 2020 až 2021 sa objavili indície, že vyššia inflácia sa blíži, pretože sme videli rast cien komodít. A neboli to len izolované prípady, ale išlo o rast cien naprieč celým komoditným spektrom. To je väčšinou dobrý indikátor toho, že nejde o problém na strane ponuky, ale o monetárny problém, teda nárastu objemu peňazí v systéme. A myslím si, že najväčším zlyhaním ekonómov je, že v tom období neverili číslam, ale svojim nesprávnym teóriám.
Inými slovami centrálne banky neboli schopné upraviť svoje očakávania inflácie na základe dát, ale držali sa svojich teórií. Verili totiž tomu, že keď kvantitatívne uvoľňovanie (nákup dlhopisov) neviedlo k rastu inflácie po poslednej kríze v roku 2008, potom nepovedie k nej ani teraz. Lenže keď ceny komodít rástli už počas lockdownov, bol to signál, že keď sa ekonomika znovu rozbehne a ľudia pustia do obehu svoje nasporené peniaze, ceny tovarov začnú rásť rýchlejším tempom.
Ako si vysvetľujete to, že napriek tomu, že v Eurozóne či v USA už mame infláciu výrazne nad cieľom centrálnych bánk, tieto naďalej nalievajú do systému nové financie? Nespôsobí nutnosť prípadného neskoršieho, no zato razantnejšieho obratu v monetárnej politike ekonomický šok?
Centrálne banky nateraz využívajú skôr len verbálnu monetárnu politiku bez toho, aby museli niečo spraviť. Slovne upokojujú trhy, že inflácia je dočasná. Infláciu totiž hlavne v neskorších fázach ťahajú nielen monetárne (rast peňažnej zásoby) či fiškálne faktory (podporné vládne finančné stimuly), ale aj očakávania budúcej inflácie zo strany účastníkov trhu. Centrálne banky sa tak slovne snažia manažovať tieto očakávania na trhu. Myslím si však, že centrálne banky naozaj nevideli infláciu prichádzať a k tomu všetkému ich spomaľuje i fakt, že im trvá dlhý čas, kým sa dokážu odpútať od svojej doterajšej teórie, ktorá im fungovala ostatných desať rokov.
Súhlasíte teda, že centrálne banky sú so svojou reakciou na infláciu pozadu?
Určite áno. Dokonca i Česká centrálna banka je pozadu a tá už zvýšila základný úrok na 4,5 %. Mne sa dnes veľmi ťažko hľadá ekonomická teória, ktorá by ospravedlnila to, čo robia centrálne banky a štáty.
Znamená to, že inflácia porastie ďalej?
Až do začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine som razil teóriu, že inflácia začne v ďalších štvrťrokoch spomaľovať. Je to dané tým, že spomaľuje rast peňažnej zásoby. Na druhej strane fiškálna (vládna) podpora ostáva zachovaná a od vplyvu tohto faktora sa bude dominantne odvíjať ďalší vývoj inflácie. Myslím si, že inflácia sa spomalí, no nevráti na ciele centrálnych bánk (t.j. k 2 %), avšak kvôli pretrvávajúcej fiškálnej podpore ostane vyššia. Aj keď najnovšie je tu nová neznáma, ktorou je konflikt vo východnej Európe. Ten už teraz vedie k deštrukcii ponuky tovarov, čo je rovnako proinflačný faktor.
Celý rozhovor s ekonómom a spoluzakladateľom INESS
Jurajom Karpišom prinášame v AGROMAGAZÍNe 03/2022 na s. 20 až 22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
