Podľa nedávno zverejnených údajov o európskom potravinovom reťazci sa populácia hospodárskych zvierat v celej EÚ za posledné dve desaťročia znížila. V rokoch 2001 až 2020 klesol celkový počet hospodárskych zvierat v EÚ v prípade ošípaných, hovädzieho dobytka, oviec a kôz odhadom o 8,9 %.
Podľa údajov sa počet jedincov pre každú populáciu hospodárskych zvierat počas posudzovaného obdobia znížil. Najväčší celkový pokles bol zaznamenaný pri počte oviec. Zníženie stavov ošípaných bolo relatívne mierne.
EÚ má veľkú populáciu hospodárskych zvierat. V roku 2020 bolo na farmách EÚ približne 146 mil. ošípaných, 76 mil. jedincov hovädzieho dobytka a odhadom 75 mil. oviec a kôz.
Pri podrobnejšom pohľade na vývoj medzi rokmi 2019 a 2020 sa populácia ošípaných v EÚ zvýšila o 2,2 %. V roku 2020 došlo k malému zníženiu (pokles o 0,5 %) v počte oviec, zatiaľ čo v počte jedincov hovädzieho dobytka došlo k poklesu o 0,9 %.
V období rokov 2015 – 2020 bol vývoj výrobných cien v EÚ pre väčšinu zvierat relatívne stabilný, pričom hlavnou výnimkou bola cena ošípaných. Po rýchlom raste medzi rokmi 2016 a 2017 výrobné ceny ošípaných potom v roku 2018 klesli. Následne sa v roku 2019 odrazili, pričom opäť klesli o niečo pomalším tempom v roku 2020.
Výrobná cena hovädzieho dobytka sa relatívne nezmenila, hoci vývoj cien v rokoch 2019 aj 2020 mal klesajúci trend.
Počas obdobia rokov 2016 – 2019 zostali výrobné ceny oviec a kôz pod priemernou úrovňou z roku 2015, no v roku 2020 rástli rýchlym tempom (nárast o 7,8 %).
Výrobné ceny hydiny, ktoré v roku 2016 klesali pomerne rýchlym tempom, zostali počas zvyšku posudzovaného obdobia relatívne stabilné.
Väčšina hospodárskych zvierat EÚ sa chová len v niekoľkých členských štátoch EÚ. Jedna pätina až jedna štvrtina (23,3 %) populácie hovädzieho dobytka v EÚ bola zistená vo Francúzsku a podobný podiel populácie ošípaných (22,4 %) a oviec (24,8 %) bol v Španielsku. Grécko (28,8 %) a Španielsko (21,4 %) spolu tvoria viac ako polovicu všetkých početných stavov kôz v EÚ.
Niektoré členské štáty EÚ sú pomerne špecializované na chov dobytka. Napríklad Írsko predstavovalo 8,5 % hovädzieho dobytka v EÚ v roku 2020 (takmer rovnaká úroveň ako v Španielsku), kým Dánsko predstavovalo 9,2 % populácie ošípaných v EÚ (takmer rovnaká úroveň ako vo Francúzsku).
Po Španielsku bola druhá a tretia najväčšia populácia oviec v EÚ v Rumunsku a Grécku s podielom 16,8 % a 13,3 %.
Index hustoty hospodárskych zvierat sa počíta ako stav zvierat (meraný v dobytčích jednotkách) na hektár využívanej poľnohospodárskej plochy. Na základe tohto merania boli najvyššie hustoty hospodárskych zvierat v roku 2016 spomedzi členských štátov EÚ zaznamenané v Holandsku (3,8 dobytčej jednotky na hektár využívanej poľnohospodárskej plochy), na Malte (2,9) a v Belgicku (2,8). Naproti tomu extenzívny chov dobytka bol pomerne rozšírený v pobaltských členských štátoch a Bulharsku s menej ako 0,30 dobytčej jednotky na hektár využívanej poľnohospodárskej plochy.
Alternatívne meranie hustoty hospodárskych zvierat možno definovať ako počet dobytčích jednotiek na farmu s chovom dobytka. Na základe tohto ukazovateľa boli priemerné veľkosti fariem na chov dobytka v Dánsku (200 dobytčích jednotiek na podnik), Holandsku (185) a Belgicku (148) obzvlášť vysoké. Na druhom konci rozsahu bolo menej ako 10 dobytčích jednotiek na dobytčiu farmu v Maďarsku, Slovinsku, Litve, Grécku, Chorvátsku, Bulharsku a Rumunsku, kde má tendenciu prevládať „polosamozásobiteľský“ chov dobytka na relatívne malých farmách.
Zo zdrojov thepigsite preložil a upravil
Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
