Spolková republika Bavorsko je centrom chovu strakatého plemena v rámci celého Nemecka. Miestni chovatelia sa môžu pochváliť vysokou úrovňou svojich stád, o čom sa mali možnosť presvedčiť aj zástupcovia zo Slovenska, ktorí sa zúčastnili medzinárodného stretnutia bonitérov strakatého dobytka v mestečku Triesdorf blízko Ansbachu.
Juhu Nemecka vládne strakatý dobytok - fleckvieh
V roku 2020 sa v Nemecku chovali viac ako 3 milióny jedincov plemena fleckvieh. Z uvedeného počtu bolo 855 023 dojníc zapojených v kontrole úžitkovosti. Kravy zapísané v plemennej knihe vyprodukovali v priemere 8 263 kg mlieka (4,19 % tuku; 3,54 % bielkovín), pri priemernej celoživotnej úžitkovosti 25 871 kg mlieka. Priemerný chovateľ plemena fleckvieh vlastnil vo svojom stáde 55 dojníc. Plemeno flecvieh je dominantným plemenom v spolkových republikách Bavorsko a Bádensko-Württembersko. Menšie zastúpenie má aj v Hessensku.
Nemeckí chovatelia sú lídrami v šľachtení strakatého dobytka v Európe. Na miestnych farmách je - aj vďaka projektom podporujúcim genomickú selekciu, sústredený špičkový genofond, ktorý sa pretavuje do vysokej kvality plemenného materiálu, predávaného do celého sveta (vrátane Slovenska).
V Bavorsku myslia na vzdelávanie študentov aj chovateľov
Ako už bolo spomenuté, tohtoročné stretnutie bonitérov, ktoré sa uskutočnilo po ročnej pauze, hostilo Vzdelávacie centrum v mestečku Triesdorf. Triesdorf sa nachádza v časti Bavorska, ktorá sa označuje ako Fransko (Franken). V tejto oblasti sa chová približne 100 000 dojníc, z ktorých 90 % reprezentuje strakaté plemeno. Zvyšok tvoria kravy holštajnského a hnedého plemena, ako aj miestnych autochtónnych plemien, o ktorých sa ešte zmienime. Vzdelávacie centrum Triesdorf je financované z prostriedkov bavorskej vlády a slúži pre viac ako 3 600 študentov miestnej strednej školy, dvoch univerzít, ako aj pre chovateľov z Franska, ktorí tu môžu absolvovať rôzne vzdelávacie kurzy. Samotné centrum sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny. Nachádza sa tu stádo 150 dojníc ustajnených v dvoch moderných maštaliach. V prvej sú kravy dojené robotom, v druhej je umiestnená dojáreň, pričom dojenie zabezpečujú počas celého roka študenti, ktorí sa tu pravidelne striedajú. Býčky predávajú po odstave na ďalší výkrm, jalovičky odchádzajú na kooperujúcu farmu, kde prebieha ich odchov a pred otelením sa vracajú do „rodnej“ maštale vzdelávacieho centra. Všetky jalovičky sú genomované, tie najlepšie si chovatelia nechávajú na obnovu vlastného stáda, ostatné sa snažia predať formou aukcií. V centre sú vyberané aj matky býkov, takže pre potreby bavorských inseminačných staníc produkujú aj plemenné býky. Priemerná úžitkovosť miestnych dojníc presahuje 10 000 kg mlieka za laktáciu. V maštaliach používajú tie najmodernejšie technológie, vrátane progresívnych systémov identifikácie a monitoringu pohybu a prežúvania zvierat. Zvieratá sú zapojené aj do rôznych výskumných projektov, napr. na sledovanie individuálnej konzumácie krmiva jednotlivými dojnicami, s následným hodnotením efektívnosti príjmu krmiva.
Okrem hovädzieho dobytka je centrum preslávené chovom oviec plemena merinolandschaf, pričom produkujú predovšetkým plemenné barany, ktoré využívajú chovatelia v celom Nemecku. Školiace centrum má aj plemenný chov ošípaných bieleho ušľachtilého plemena a menšie chovy hydiny, ktoré slúžia hlavne na výučbu študentov.
Stretnutie bonitérov
Hlavným zámerom našej návštevy v Triesdorfe bolo medzinárodné stretnutie bonitérov strakatého plemena, ktoré sa každoročne usporadúva v niektorej z členských krajín Európskej federácie strakatého dobytka. Dvojdňové podujatie začalo praktickým hodnotením vybraných zvierat, ktorého sa zúčastnili bonitéri z 8 krajín, vrátane Slovenska. Nasledovali odborné prednášky a diskusie, na ktorých boli diskutované rozličné témy týkajúce sa hodnotenia exteriéru a šľachtenia strakatého plemena. Bola predložená rozsiahla analýza, ktorá potvrdila vysoký význam lineárneho hodnotenia exteriéru kráv systémom FleckScore. Znaky, ktoré sa v rámci systému hodnotia, majú vysoký vzťah k produkčnej dlhovekosti dojníc. Bolo prezentované, že napr. kravy s najnižším skóre za končatiny (68 bodov) zostávajú v stáde len 689 dní, oproti najvyššie hodnoteným zvieratám (viac ako 89 bodov), ktoré produkujú až 1 251 dní. Rovnaká tendencia je aj pri celkovom hodnotení vemena, pričom najlepšie hodnotené kravy žijú v priemere až 1 346 dní, čo je o 225 dní viac ako kravy s priemerným vemenom (80 bodov) a až 683 dní viac ako kravy s veľmi slabým hodnotením vemena (68 bodov).
Diskutovalo sa aj o možnosti zavedenia nového znaku do hodnotenia (dĺžka zadných ceckov). Na návrh chovateľov by sa mohlo zahrnúť do systému okrem hodnotenia dĺžky predných ceckov a posudzovanie dĺžky zadných ceckov, pretože sa v populácii začína prejavovať ich postupné skracovanie. Bonitéri v Nemecku pilotne ohodnotili viac ako 18 000 prvôstok, pričom z následných analýz vyplynula vysoká korelácia medzi dĺžkou predných a zadných ceckov, takže nový znak, zatiaľ, nie je potrebné uviesť do rutinného hodnotenia.
Na druhý deň sa bonitéri vrátili k hodnoteným zvieratám, pričom mohli konfrontovať svoje hodnotenie s etalónom, ktorý bolo stanovený na základe hodnotenia všetkých bonitérov a odporúčaní rakúskych a nemeckých odborníkov.
Podujatie bolo veľmi dobre zorganizované a prinieslo cenné poznatky pre všetkých zúčastnených. V roku 2022 by sa mali bonitéri stretnúť v Slovinsku.
Ing. Ivan Pavlík, PhD.1,2
prof. Ing. Peter Strapák, PhD.3
1-Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka - družstvo
2-NPPC-VÚŽV Nitra
3-Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Celý článok nájdete v novembrovom Slovenskom CHOVe na s.10-11
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
