Tento pojem, pochádzajúci z anglického pojmu „Conservation Agriculture“ v sebe zahŕňa zmenu myslenia a výrobného systému v oblasti obhospodarovania pôd. Zavádzanie nových agrotechnických postupov založených na princípoch No-Till a Strip-Till vychádzalo v minulosti z akútnej potreby riešiť problémy s vodnou a veternou eróziou na rozsiahlych pestovateľských oblastiach v Severnej Amerike, Austrálii a Brazílii.
V súčasnosti metódy konzervatívneho poľnohospodárstva ponúkajú zároveň riešenia pre úbytok života a biodiverzity v krajine, stratu organickej hmoty z pôd, lepší manažment živín a ochranu vôd. Najmä v európskom priestore je citeľný tlak na ekologizáciu výroby, zníženia používania priemyselných hnojív a prípravkov na ochranu rastlín. V širšom kontexte budú na poľnohospodárov kladené čoraz väčšie nároky aj z hľadiska agroenviromentálnych služieb a často skloňovanej udržateľnosti. To všetko na pozadí prísnych klimatických cieľov a znižovania emisií. Na základe uvedeného sa zo strany poľnohospodárov stávajú princípy konzervatívneho obhospodarovania kľúčom k naplneniu daných požiadaviek. Recept nie je na pohľad zložitý. Menej intenzívne obrábanie pôd, masívne využívanie medziplodín, priama, alebo pásová sejba a rozumný manažment krajiny. Poľnohospodár má vďaka zníženiu produkčných vstupov a nižších nákladoch profitovať v lepšej ziskovosti farmy, ale z úspory času, čo umožňuje rozvoj ďalších poľnohospodárskych alebo nepoľnohospodárskych činností. Konzervatívna výroba sa tak stáva skôr otázkou výstupov ako vstupov. Dôkazom toho, že to funguje je celosvetový vývoj plôch obhospodarovaných v tomto režime. Aj keď v práci Global spread of Conservation Agriculture publikovanej v International Journal of Environmental Studies autori pracujú s dátami z rokov 2008 až 2016, dokazujú že trendy v tejto oblasti sú jasné. V tomto období sa celosvetová výmera plôch obhospodarovaných konzervatívne zvýšila zo 100 miliónov na 180 miliónov hektárov. Lídrami v tejto oblasti ostávajú aj naďalej USA, Brazília, Kanada a Austrália. Zaujímavá je však situácia v Európe, kde nárast týchto plôch percentuálne kopíruje celosvetový trend, keďže plochy tu v sledovanom období narástli z 1,5 milióna hektárov na 3,5 milióna hektárov. Zaujímavé je, že ťahúňmi tohto rastu sú v ostatných rokoch krajiny ako Rumunsko a Poľsko.
Tomáš Baran
Tento článok bol publikovaný v septembrovom AGROMAGAZÍNe na s,4
Časopis AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
