Patria k najlepším chovateľom hovädzieho dobytka na Liptove. Popri tom sa ich zvieratá stále pasú. O tom, ako sa darí zosúlaďovať vysoké nároky červenej variety holštajnských dojníc s pastevným systémom chovu sme sa porozprávali s predsedom PD Ludrová Ing. Miroslavom Štefčekom.
Tento rok je priebehom počasia pomerne zvláštny. Kedy začínate so starostlivosťou o pasienky v bežnom roku?
S prácami okolo pasienkov začíname väčšinou v polovici apríla. Nakoniec, aj tento rok sme už začali s prihnojovaním (priemyselnými hnojivami, resp. digestátom z našej bioplynovej stanice) a prevzdušňovaním pasienkov lúčnymi bránami ešte koncom prvej dekády apríla. Tento rok by sme do konca apríla chceli obnoviť funkčnosť oplôtkov. V bežnom roku sme v tomto termíne už zvykli vyháňať jalovice na pastvu. Neskôr prichádzajú na rad aj dojnice, ktoré nepatria do najprodukčnejších skupín.
Od akého veku jalovice pasiete?
Snažíme sa o intenzívnu výživu jalovíc do 6 mesiaca veku. Na pastvu idú jedince od 8-9 mesiaca veku. Všetko závisí od charakteru a kvality pastvy na konkrétnej parcele. Vzhľadom na to, že by sme chceli zachovať vysokú intenzitu rastu jalovíc aj na pastve, od toho roku sme úplne upustili od ich pastvy na vysokohorských pasienkoch. Chováme červenú varietu holštajnského plemena a chceli by sme zachovať nastúpený trend, keď sa nám jalovice telia vo veku 23 mesiacov a 14 dní. V minulosti sme sa stretávali s nežiaducim predĺžením veku pri prvom otelení (v extrémnych prípadoch aj o 2 mesiace). Takže sme ekonomicky strácali to, čo sme do nich investovali počas prvého pol roka ich života. Dokonca uvažujeme o rozdelení skupiny pasúcich sa jalovíc na dve podskupiny, s dôrazom na to, ktorá je bližšie k prvej inseminácii. Tu by sme zrejme použili aj špecifickú kŕmnu zmes. To sa dá riadiť aj cez rozdielne premixy, ktoré vieme do nich aplikovať vo vlastnej výrobni kŕmnych zmesí.
Takže jalovice sa presťahujú bližšie k stredisku?
Áno. Máme dostatok oplôtkov. Pasenie jalovíc v blízkosti strediska nám umožní lepšie manažovať aj ich prikrmovanie ale aj následnú manipuláciu s nimi (napr. pri pripúšťaní).
Ako bude prebiehať spomínané prikrmovanie?
Obsah žľabu na pastve sa riadi aktuálnou kvalitou pastevného porastu. Jej posúdenie nechávame zväčša na praktických skúsenostiach našich agronómov a zootechnikov. Nie vždy však stačí len vizuálne posúdenie kvality pastvy. Dávame si robiť aj jej chemické rozbory. Použité krmivá konzultujeme s našimi výživárskymi poradcami (ide najmä o trávnu siláž a jadrové krmivo).
V prvom rade by sme chceli využívať na pasenie mladé porasty a starať sa o ne tak, aby boli čo najkvalitnejšie. Po ukončení pasenia v danom oplôtku je samozrejmosťou jeho dokášanie a prihnojenie tak, aby mohol byť v čo najkratšom možnom čase opätovne k dispozícii na pasenie. Pokosené nedopasky nechávame na parcelách ako zelené hnojenie.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: Marián Dukes
Celý rozhovor si môžete prečítať v májovom Slovenskom CHOVe na s.18-19
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
