Výkonný riaditeľ Globálneho okrúhleho stola pre udržateľné hovädzie mäso (GRSB),
„Spolupracujeme s kanadskou spoločnosťou Viresco Solutions, ktorá nám pomáha v prvej fáze projektu zamerať sa na metodiky výpočtov produkcie skleníkových plynov. Problém, ktorý tu máme, je, že systémy chovu hovädzieho dobytka na celom svete sú kritizované za emisie skleníkových plynov a ich vplyv na zmenu klímy, no pritom v rôznych krajinách sa na vyčíslenie ich dopadov používajú rôzne metodiky“. Hranice systémov sú definované v jednotlivých krajinách rozdielne a rozdiely vo výrobných systémoch vedú k nepresným predpokladom, a to aj vtedy, keď je vplyv produktov, ako sú krmivá, vo viacerých krajinách rovnaký. Existujú oblasti nezrovnalostí, ktoré by mohli viesť k nepresnostiam vo výsledku. „Spoločnosť Viresco aktuálne generuje zoznam rôznych metodík, ktoré sa v súčasnosti používajú na celom svete, posudzovanie životného cyklu (LCA) a základné predpoklady a metodológie ktoré aplikujú,“ uviedol Petre. „Pozreli sa aj na niektoré oblasti, ktoré nie sú vôbec riešené. Príkladom je sekvestrácia uhlíka v pôde. V súčasnosti sa to nezohľadňuje v žiadnom systéme LCA, čo znamená, že jeden z pozitívnych vplyvov dobrého riadenia chovu hospodárskych zvierat sa v posudzovaní životného cyklu nezachytáva“. Meranie pozitívnych vplyvov riadenia je dôležité, pretože keď dôjde k zlepšeniu, chovatelia to môžu preukázať ostatným. "Existuje niekoľko oblastí, ako napríklad vyčíslovanie, resp. prepočítavanie množstva určitých plynov, kde zatiaľ nedošlo k všeobecnej dohode," uviedol Petre. „Metán je dobrým príkladom. V súčasnosti máme tendenciu používať „ekvivalenty oxidu uhličitého“, ktoré merajú ekvivalenciu metánu k oxidu uhličitému. Avšak oxid uhličitý a metán sa v atmosfére nesprávajú rovnako. Oxid uhličitý zostáva v atmosfére stovky rokov, zatiaľ čo metán sa degraduje počas 10 až 12 rokov. O metáne sa hovorí ako o veľmi silnom klimatickom plyne, pretože počas prvých rokov v atmosfére má silný otepľovací účinok. Ale po prvých 10 rokoch účinok otepľovania úplne zmizne. Odvetvie producentov hovädzieho mäsa musí vytvoriť a používať taký systém, ktorý bude zohľadňovať dlhodobý vplyv na otepľovanie, a nebude založený na ekvivalencii metánu k uhlíku, pretože sú výrazne odlišné“, vysvetlil. „Oxfordská univerzita a širšie kolégium z celého sveta prišli s metodikou GWP Star, ktorá v podstate stanovuje potenciál globálneho otepľovania rôznych plynov,“ povedal Petre. „Toto lepšie zodpovedá dopadom krátkodobých klimatických plynov, akým je aj metán. To neznamená, že metán nie je dôležitý plyn. Uvedomujeme si, že má vplyv na zmenu klímy a v takých scenároch, akým je napríklad súčasnosť, v ktorej sa zvyšujú emisie plynov a chov hovädzieho dobytka, táto metodika skutočne spôsobí, že situácia bude z hľadiska klímy vyzerať potenciálne horšie.“ Dôležitosť použitia týchto metodík ukazuje, že ak chovy zlepšujú efektívnosť a produkujú viac hovädzieho mäsa z menšieho počtu jedincov hovädzieho dobytka, tak majú chladiaci vplyv na zmenu klímy, ale ak produkujú viac hovädzieho mäsa z väčšieho počtu hovädzieho dobytka a nezlepšujú účinnosť, spôsobujú naopak otepľovanie klímy. "Mnoho krajín a nadnárodných spoločností sa zaviazalo k znižovaniu emisií, ale ak nepoužívajú jednotnú metodiku, nemôžu medzi jednotlivými zníženiami jasne rozlišovať," uviedol Petre. „V súčasnosti máme veľa rôznych metodík, veľa rôznych nástrojov a systémov a porovnávame pritom jablká s pomarančmi. Chceme zbližovať metodiky, pretože rozpoznávajú rozdiely v systéme a sčítať ich. Rovnakú aritmetiku používame pre každý z týchto systémov, takže porovnávame skutočný efekt, ktorý máme, a tak môžeme potvrdiť či ciele znižovania sú splnené“.
Zo zdrojov thecattlesite preložil a upravil:
Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
