Svetová produkcia pšenice má v aktuálnom ročníku dosiahnuť opäť rekord.
Slovíčko „opäť“, používam zámerne, keďže globálna ponuka pšenice na trhu s veľkou pravdepodobnosťou prekoná svoj vlastný rekord z ostatných ôsmich ročníkov v sezóne 2020/21 celkovo po siedmykrát – teda za predpokladu, že svetová produkcia komodity v tomto ročníku dosiahne minimálne 765 mil. ton, čo je značne pravdepodobný scenár.
Expanzia produkcie pšenice vo svete v ostatných rokoch je obdivuhodná, aj keď treba povedať, že každoročný rast ponuky komodity momentálne predbieha jej spotrebu, čo je fenomén, ktorý sa môže postupom času negatívne prejaviť na realizačných cenách. Otázka znie, kam až môže produkcia pšenice vo svete expandovať? Veď stále čítame o tom, že klimatická zmena postupne bude odkrajovať z dosahovaných hektárových výnosov plodiny na dnes najúrodnejších pôdach. Vedci predpokladajú, že na týchto plochách môže nárast teploty vzduchu o 3 až 4 stupne Celsia postupne zredukovať priemerné výnosy pšenice o 15 až 35 %. Nemala by tak klimatická zmena viesť k poklesu svetovej produkcie najdôležitejšej plodiny určenej pre potravinársky priemysel? Odpoveď znie... nie. Nárast teplôt totiž na jednej strane môže znížiť produkčný potenciál plodín v súčasne najúrodnejších lokalitách, no paralelne s tým bude postupne možné využiť na pestovanie pôdu v severnejších oblastiach sveta, ktorá je v súčasnosti stále nevhodná na pestovanie. Vedci týmto oblastiam hovoria tzv. „frontier areas“, teda „prihraničné oblasti“. Napríklad pšenicu bude možné na americkom kontinente podľa predpovedných modelov pestovať v budúcnosť až do 65 stupňov severnej dĺžky (takmer po polárny kruh), pričom v súčasnosti je to 55 stupňov. Najväčšie „príhraničné oblasti“ vhodné pre poľnohospodársku výrobu majú k dispozícii Kanada a Rusko. A veru ide o poriadne plochy. V prípade Kanady 4,2 mil. km2 a Ruska 4,3 mil. km2. Do roku 2060 by podľa prepočtov vedcov bolo možné na týchto plochách dodatočne pestovať pšenicu, zemiaky či na určitej časti aj kukuricu. Hovoríme tu o ploche 850 mil. ha, čo je naozaj dosť. Zdá sa tak, že rast produkcie pšenice vo svete v ostatných rokoch vôbec nie je náhodný. Skôr naopak, súčasná rekordná šnúra produkcie komodity, ktorej sme svedkami, je len začiatkom. Na druhej strane, na rastúcu ponuku pšenice na trhu musí nadväzovať i adekvátny dopyt a ten v súčasnosti zaostáva. Ak má produkcia pšenice ďalej expandovať, musí sa poľnohospodárom oplácať pestovať. Ceny sa tak zrejme stanú limitom, resp. motorom ďalšej expanzie produkcie pšenice vo svete. Kľúčovým zistením však je, že klimatická zmena s veľkou pravdepodobnosťou nebude limitom produkcie pšenice, ale naopak, jej hlavným akcelerátorom. A zrejme i ďalších vybraných plodín.
David Karkulín
