Biela hniloba repky – choroba daždivého kvitnutia

Nedela 08.septembra 2024, meniny má Miriama, zajtra Martina

: Články; 02. júl 2020

Spomedzi chorôb repky je biela hniloba typickou chorobou, pri ktorej v praxi existuje preceňovanie a podceňovanie jej významu zároveň.

Dôvodom môže byť nedostatočná znalosť jej infekčného cyklu, od ktorého sa v podstate odvíja aj spôsob efektívnej ochrany. Biela hniloba je choroba, o ktorej nemožno povedať, že v relatívne vlhkom a chladnom roku sa vo vyššej miere vyskytne celoplošne. Pôvodca choroby je totiž výrazne viazaný na zdroje infekcie lokalizované „in situ“ a nerozširuje sa tak rýchlo a tak celoplošne, ako napr. múčnatka alebo hrdze na obilninách.

Symptómy

Bielu hnilobu spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum, ktorá je známym polyfágom, škodiacim na slnečnici, repke, na rôznych druhoch zelenín, na strukovinách a pod.. Huba na repke napáda predovšetkým stonky a generatívne orgány, hlavne v období kvitnutia. Prvé príznaky sa objavujú niekoľko týždňov po začiatku kvitnutia (koncom mája resp. v júni), v mieste nasadzovania listov alebo v mieste vetvenia stonky. Škvrny sú najskôr svetložlté až bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Niekedy sú na stonkách pozorovateľné striebrobiele dekolorácie vo forme škvŕn dlhých aj 30 cm. Škvrny sa postupne zväčšujú, ostávajú na okraji belavé a v strede sivo sfarbené. Symptómy sa môžu tvoriť po celom obvode stonky a postupne môže dochádzať k jej úplnému zaškrteniu. Niekedy na zväčšujúcich sa škvrnách možno pozorovať koncentrickú kresbu. Časti rastlín nad škvrnami a nad zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. Zo škvŕn sa odlupuje zaschnutá pokožka, nekrotické pletivo škvŕn praská a odumreté pletivá rastliny sa pri vhodných vlhkostných podmienkach pokrývajú dobre viditeľným bielym vzdušným mycéliom. V niektorých prípadoch však môže tento typický symptóm – biele mycélium chýbať. Vnútorný obsah stonky býva postupne rozrušený a môže byť tiež vyplnený mycéliom. Typickým znakom je tvorba čiernych sklerócií o veľkosti 3-12 mm, vo vnútri, ojedinelo aj na povrchu stoniek. Na napadnutých výhonkoch sa vytvoria slabo vyvinuté šešule, alebo sa netvoria vôbec. Rastliny predčasne dozrievajú a sú v poraste nápadné vďaka ich výrazne slamovožltej farbe, na rozdiel od zelených, nenapadnutých rastlín.

Straty na výnosoch

Z hľadiska škodlivosti patrí biela hniloba k najškodlivejším chorobám repky. Zníženie úrody sa pohybuje obvykle na úrovni 10-15 %, v rokoch epidemického výskytu aj 50 %. Priame straty na úrode sa prognózujú na základe percentuálneho napadnutia rastlín v poraste, kde stratu predstavuje približne percentuálna polovica z celkového podielu napadnutých rastlín. Napríklad, ak sa v poraste vyskytuje 20 % napadnutých rastlín, predpokladaná strata na úrode je zhruba 10%. Celková škoda však závisí od toho, do akého stupňa sú rastliny napadnuté a poškodené.

V podmienkach Slovenskej a republiky je výskyt a škodlivosť bielej hniloby skôr záležitosť konkrétnych lokalít a ročníkov. Veľmi dôležité sú aj skúsenosti a monitoring výskytu choroby v minulých rokoch, v nadväznosti na iné hostiteľské plodiny, najmä slnečnicu.

Ochranné opatrenia

Najlacnejšou a najúčinnejšou prevenciou nielen proti tejto chorobe je správny osevný postup. Repku nie je vhodné pestovať po slnečnici, fazuli a samotnej repke. Efekt striedania plodín však nie je dostatočný, ak sú okolité parcely zamorené skleróciami. Najvhodnejšími medziplodinami, ktoré S. sclerotiorum nenapáda, sú obilniny a trávy.

V období súčasného rozšíreného používania minimalizačných technológií je opäť aktuálna otázka hlbokej orby. Bolo totiž preukázané, že najväčšie vlny infekcií askospórami vznikajú ak sú skleróciá prítomné na povrchu a tesne pod povrchom pôdy. Preto je kvalitná a hlboká orba so zaoraním pozberových zvyškov potrebná po každom pestovaní repky alebo slnečnice.

V prípade zamorených parciel skleróciami je k dispozícii účinná biologická ochrana vo forme biopreparátov, obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans, ktorá potláča vznik apotécií a rozširovanie askospórovej infekcie.

Chemická ochrana zostáva naďalej kľúčovým prvkom ochrany v daždivých rokoch. Podľa domácich a zahraničných metodík sa všeobecne odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov.

Prognózu potreby chemickej ochrany možno zjednodušene načrtnúť v nasledovnom modeli:

Efektívna chemická ochrana:

- porasty husté, vysoké, dobre vyhnojené, s vysokým úrodovým potenciálom

- častá rotácia hostiteľských rastlín, najmä repky a slnečnice

- častý výskyt bielej hniloby v minulosti

- pôdy (parcela a susedné parcely) zamorené skleróciami

- daždivé počasie 1-2 týždne pred kvitnutím repky

- pretrvávajúce daždivé počasie na začiatku kvitnutia repky

Pravdepodobne neefektívna chemická ochrana

- porasty s nízkym úrodovým potenciálom

- porasty v podniku s dobrým osevným postupom

- dobrá rotácia hostiteľských rastlín (min. po 5 rokoch), najmä repky a slnečnice