Z Bruselu v poslednom období zaviali riadne vetry, azda až víchor nových myšlienok a stratégií.
Zelená dohoda (Green Deal), Stratégia z Farmy na vidličku (From Farm to Fork), nová európska Stratégia biodiverzity (Biodiversity Strategy 2030), európska poľnohospodárska politika s novými cieľmi. Európska komisia chce, aby boli vyrábané potraviny zdravé a ich produkcia čo najmenej zaťažovala životné prostredie.
Podľa stratégie Z farmy na vidličku by sme do roku 2030 mali v EÚ znížiť použitie pesticídov o 50 percent. Slovensko má zatiaľ jednu z najnižších spotrieb, ale mnohé presnejšie údaje u nás aj v EÚ chýbajú. Stratégia chce 25 percent poľnohospodárskej pôdy EÚ v ekologickom farmárstve (197 tisíc súčasných hektárov na Slovensku tvorí 11 percent).
A menej hnojív do pôdy, vrátane organických. Sú krajiny, kde je prebytok organických hnojív, Slovensko však k nimi rozhodne nepatrí, potrebuje zvyšovať počet chovaných hospodárskych zvierat. Minulý rok som jednému prekvapenému európskemu ekonomickému expertovi v Bruselu vysvetľovala jeho graf, na ktorom Slovensko dominovalo v znížení emisií zo živočíšnej výroby. Neuvedomil si ako radikálne u nás klesli počty hospodárskych zvierat a nevedel ani to, že väčšina mäsa na slovenskom trhu je z cudziny, emisie spôsobené dopravou potravín po svete nezapočítal.
Áno, je tu oprávnená obava, ako tieto bezpochyby dobre mienené ciele prežijú slovenskí farmári pri plánovanom znížení rozpočtu EÚ na agrosektor. Bude štát chcieť investovať do podpory opatrení ,ktoré sú „verejnou službou“ krajine a jej obyvateľom? Sú to všetko legitímne otázky.
Ešte nevieme, čo z cieľov európskych stratégií sa stane obsahom budúcich záväzných legislatívnych predpisov pre členské štáty. Niektorí politickí predstavitelia vyhlasujú, že ide o „útok na farmárov“. Tí, ktorým leží na srdci životné prostredie naopak tvrdia, že nová stratégia biodiverzity je jedinečná príležitosť, ktorej sa musíme chopiť, ak nechceme pripraviť našich potomkov o zdravé životné prostredie, pitnú vodu a vedieť si poradiť s klimatickou zmenou.
„Veríš tomu, že sa dá dosiahnuť nulové používanie pesticídov ?“, opýtal sa ma kolega, keď sme diskutovali o zapojení NPPC do medzinárodnej vedeckej iniciatívy nazvanej „Towards Pesticide Free Agriculture“. Nie, nebudeme mať zajtra polia bez pesticídov, ale niekto asi bude musieť vyvíjať a skúmať účinky nových prípravkov, ktoré by ich mali nahradiť. Musíme vedieť dať vedecké argumenty o tom, čo je na Slovensku udržateľná živočíšna produkcia a preto sme zapojení do Európskej vedeckej siete (ERA NET Sustainable Animal Production) a do ďalších 7 projektov medzinárodného výskumného programu Horizont 2020.
Bude to chcieť asi odborníkov, vrátane vedcov, ktorí dajú na stôl objektívne čísla, zanalyzujú spolu s kvalifikovanými úradníkmi na ministerstvách európske stratégie, navrhnú politikom, čo je účelné a potrebné v slovenských podmienkach urobiť. Budú robiť experimenty s náhradami pesticídov, prepočítajú, náklady na „ekologizáciu intenzívnych fariem“, ekonomické modely pre ekologické farmárstvo. Navrhnú nové výživové štandardy pre potraviny, aby sme mohli vytvoriť nový systém označovania potravín s cieľom uprednostniť pri kúpe zdravé pred nezdravým, ale napr. aj uvádzať aj údaje o „enviromentálnej a klimatickej stope“.
Budú analyzovať kvalitu slovenskej poľnohospodárskej pôdy, určia správne opatrenia podľa ohrozenia a regiónov. A budú robiť aj „správne promo“ farmárom, ktorí sa o pôdu príkladne starajú, napríklad prostredníctvom filmového festivalu Agrofilm. Aj pre agrovýskumníkov sú tieto stratégie výzvou. Potrebujeme „nových“ odborníkov, ktorých generačnú obnovu sme posledných 20 rokoch zanedbali aj vďaka nezáujmu politikov o oblasť výskumu a inovácií. Nová Stratégia inteligentnej špecializácie pre Slovensko, tentoraz pripravovaná pod metodickým vedením zahraničných expertov, azda nezabudne na výskum a inovácie v agrosektore. Hádam by sme to potom spolu na Slovensku „mohli dať“ tak, aby sa nám tu žilo lepšie.
Dana Peškovičová
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
