/AGROBIZNIS/
Otázka: Po roku 2000 ste zastávali post podpredsedníčky
vlády pre európsku integráciu. Ktoré najväčšie výzvy ste na tomto poste riešili?
Odpoveď:
Na tento post som nastupovala v hektickom období, ktoré naša krajina zažívala v súvislosti s podozrením nekalého využívania eurofondov. I preto mojou prvou prioritou bolo dať do súladu čerpanie fondov s požiadavkami z EÚ. A keď sa na to teraz spätne pozerám, v otázke čerpania fondov je problém stále rovnaký. Slovensko v tom čase, keď som nastupovala na tento post, nedokázalo efektívne využívať eurofondy, keď ich čerpalo na 30 až 40 %. Avšak, keď som odchádzala, už to bolo okolo 80 %. Zaznamenávam, že i súčasný podpredseda vlády pre inovácie a informatizáciu má analogické problémy, avšak v súčasnom období je počet programov oveľa väčší a aj kontrahované sumy sú významne vyššie. Takže zvýšenie efektivity využívania eurofondov bolo mojou prvou výzvou. Potom tu bola výzva z hľadiska jednotlivých kapitol, ktoré bolo potrebné negociovať. Vážnym problémom bola kapitola životného prostredia a veľkou výzvou bola i kapitola poľnohospodárstva, kde sa vlastne rozhodovalo o tom, či naše poľnohospodárstvo zvládne po vstupe do EÚ konkurenciu s poľnohospodármi zo západnej Európy či okolitými krajinami. Vtedy sa nám zdalo, že podpory cez priame platby na plochu budú objektívnym kritériom. Samozrejme, že to nebol jediný nástroj, jediná možnosť a práve kvôli tejto voľbe sme zrejme dali menší dôraz na živočíšnu výrobu. Tam sme toho veľa stratili, na čo sme prišli neskôr avšak stratené hodnoty sa už len veľmi ťažko získavajú späť. Potom tu bola otázka rómskej komunity, ktorá žila a stále žije v zložitých podmienkach. Tu išlo o to, ako vyčerpať eurofondy s cieľom, aby sme ich životné podmienky zlepšili. Ďalším okruhom problémov, ktoré sme v predvstupovom období riešili, bola príprava ľudských zdrojov pre naše členstvo v EÚ. V tom čase išlo približne o tisícku mladých ľudí a ja som rada, že mnohí z nich ešte aj dnes a veľmi úspešne pôsobia v EK, či na iných významných postoch u nás doma alebo aj v organizáciách OSN.
Od Vášho nástupu na tento významný post v exekutíve uplynulo už 20 rokov. Mohli by ste priblížiť Vaše vtedajšie predstavy o tom, ako to bude vyzerať na Slovensku o 20 rokov a porovnať ich so skutočným dnešným stavom? Čo Vás milo prekvapilo a čo naopak, sklamalo?
Potešili ma dve veci. Mala som výborný pocit z nášho vstupu do „Schengenu“ a z možnosti voľne cestovať po EÚ a to bez akejkoľvek kontroly, pre mňa je to jeden z veľkých prejavov slobody. Za druhý úspech považujem prijatie eura. Môžeme sa neobmedzene pohybovať po krajinách, ktoré platia eurom a nemusíme ako prvé po príchode do tej ktorej krajiny riešiť zmenárne. Životná úroveň Slovákov, nech sme akokoľvek kritickí, sa posunula vyššie. Myslím si, že sa i lepšie stravujeme a celkovo vedieme zdravší životný štýl. Čo sa týka sklamaní, tie sa týkajú troch oblastí. Nie sme sociálne vyrovnaní s partnermi z pôvodných krajín EÚ-15 či už z pohľadu našich príjmov, dôchodkov a celkovej životnej úrovne. Mrzí ma, že tieto štáty nedobiehame z pohľadu príjmov. S tým súvisí ďalšia oblasť, že výdaje na potraviny u nás stále presahujú viac ako 20 % našich príjmov. Mrzia ma vyjadrenia niektorých politikov z pôvodných členských štátov EÚ, ktorí sú k nám kritickí ak prichádzame s iným názorom, napríklad pri otázke migrácie, rovnocennejšieho partnerstva pri SPP a pod. Nie, nepáči sa mi ak sme stavaní do inej ako partnerskej pozície. EÚ je predsa o spolupráci rovnocenných štátov. Tretie moje sklamanie súvisí s poľnohospodárstvom. Očakávala som, že budeme dnes ďalej, čo sa týka technického vybavenia a konkurencieschopnosti. Bola som presvedčená, že poľnohospodárstvo bude viac spoločensky docenené. Napriek aj určitým snahám rezortu Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, len málo mladých ľudí má záujem o prácu na farmách, a ani vidiecke ženy sa doteraz v tomto sektore neangažujú tak ako je tomu v mnohých vyspelých krajinách, kde sa ich zastúpenie medzi roľníkmi významne zvyšuje. Bolo by dobré ak by sme my - spotrebitelia cez víkendy chodili viac na vidiek za účelom nákupu kvalitných a čerstvých potravín priamo z dvora, alebo z farmárskych obchodov. Zrejme takto získané potraviny by si sme si viac vážili a celkom určite by ich menej končilo v potravinovom odpade našich domácností. Áno, viac som čakala od možností, ktoré sa našim vstupom do EÚ ponúkali, ale ktoré sme zrejme aj našim pričinením dostatočne nevyužili.
Celý rozhovor s členkou Poroty Agrofilmu a bývalou podpredsedníčkou vlády SR pre európsku integráciu Dr.h.c. doc. Ing. Máriou Kadlečíkovou, CSc., si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 10/2019 na s. 20 až 22.
