Martin Nevolný
PPA nedávno zverejnila tri výzvy týkajúce sa riadenia rizík.
V krátkom slede za sebou dovolím si tvrdiť, že historicky v roku 2019 vydala Pôdohospodárska platobná agentúra tri prelomové výzvy. Týkajú sa riadenia rizík. Ide o nasledujúce výzvy:
1. Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe.
2. Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na platby poistného.
3.Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na úhradu trhovej hodnoty hospodárskych zvierat v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení.
Záujem a snaha sa uprieť dielni Ministerstva pôdohospodárstva samozrejme nedajú. Verím, že bola vyvolaná pochopením potreby systematického riadenia rizík. Viac ako tlakom zo zahraničia, keďže naša krajina bola v rámci Európy úplne mimo rizikového manažmentu na ktorý európska komisia v poslednom období ešte zvýšila dôraz. Ani z krajín V4 sme neboli príkladom. Takže optimizmus je na mieste.
Otázky okolo výzvy na platby poistného
Pri ad hoc štátnej pomoci je to viac menej jasné. Pre odškodnenie sucha 2017 je k dispozícii 17 mil. eur pre 211 subjektov, čo je priemer 80 000 € na subjekt. Čo je teda zaujímavé číslo aj keď pôvodne tam malo byť 34 mil. eur.
Ad hoc schéma na zvieratá je tiež dobre spracovaná a keby v nej bolo alokovaných viac finančných prostriedkov ako 7 mil. eur na obdobie a max 1 mil. eur na podnik mohol by sa nastaviť zaujímavý funkčný systém. Takáto finančná zábezpeka v prípade vypuknutia hromadnej nákazy napríklad ešte stále aktuálneho afrického moru ošípaných je veľmi neadekvátna.
Podpora na poistné, ktoré je systémovým a základným nástrojom primárneho komerčného rizikového manažmentu podnikov je tu opäť po 7 rokoch do výšky 65 %. Kto má poistenú výrobu je zvýhodnený aj v ad hoc štátnych pomociach. K procesu ako vznikla schéma sa nebudem vyjadrovať, ale nečakane okrem plodín a zvierat do nej pribudol majetok využívaný na poľnohospodársku prvovýrobu, čo by malo byť pozitívom. No je tu otázka alokovaných finančných prostriedkov vo výške 4 mil. eur, ktoré by stačili na podporu poistenia plodín a zvierat tak do 45 % keďže výška trhu je zhruba na 11 mil. eur, samozrejme, nie všetko je nárokovateľné. No koľko to reálne bude aj s oprávnenými nákladmi z majetku, kde podľa uvedeného spadá celý majetok určený na poľnohospodársku prvovýrobu na riziká podľa nariadenia komisie? Na druhej strane sa hovorí o oprávnených nákladoch na ročné poistné. Poisťovne majú zmluvy uzatvorené buď na rok bežný alebo kalendárny, no verte mi žiaden poistno-technický systém nemá rok od podania žiadosti do 30.9. Z prečítanej výzvy mám za to, že bez ohľadu na rozdelenie ročného poistného v priebehu roka či už kalendárneho alebo bežného, má žiadateľ právo zaplatiť ročné poistné na žiadanú zmluvu po podaní žiadosti najneskôr do 30.9 a preukáže sa prevodom z účtu, kde variabilným symbolom je číslo zmluvy a platba je vo výške ročného poistného. V žiadosti PPA uvedie oprávnený náklad na riziko, ktoré sa dá ľahko identifikovať podľa NK (EÚ) č. 702/2014 čl.2 vymedzenie pojmov. Alebo to nie je možné, aj keď to je v texte jasne napísané a spadalo by to do trestnoprávnej roviny zákona 300/2005 §225 Subvenčný podvod, aj keď neúmyselný. Poznám len jeden príbeh, keď z 5 chlebov a dvoch rýb nasýtili 5000 ľudí a ostalo 12 košov zvyškov. Verím, že dobrý úmysel sa v tejto podpore podarí a nejasnosti sa vysvetlia k spokojnosti všetkých oprávnených žiadateľov a výsledné percento podpory výrazne prevýši náklady spojené z ich vybavovaním. Ak sa tieto veci dopracujú, riadenie rizík v poľnohospodárskej prvovýrobe na Slovensku vstúpi do novej éry.
Martin Nevolný,
Respect Slovakia
