David Karkulín
Po kríze v roku 2008 pristúpili centrálne banky po svete k razantnému poklesu
úrokových sadzieb, pričom niektoré z nich začali dokonca experimentovať so zápornými sadzbami. Tento trend sa odzrkadlil i na úrokových sadzbách komerčných úverov poskytovaných podnikateľom ako i retailovým klientom, vďaka čomu sme si v ostatných rokoch mohli požičiavať najlacnejšie v histórii samostatnej SR. Slovenskí poľnohospodári čerpajúci prevádzkové úvery či investičné úvery na projekty PRV pritom ťažia z nižších úrokových sadzieb doteraz. No globálna ekonomika sa postupne dostáva do tempa, čo signalizuje, že podporná politika zo strany centrálnych bánk vo forme mimoriadne nízkych úrokových sadzieb splnila svoj účel a je čas ju ukončiť. Spomedzi vyspelých ekonomík už dlhšiu dobu zvyšuje úroky Americká centrálna banka (FED), ktorá postupne posunula základný úrok z 0 % na 2,5 %. Európska centrálna banka (ECB) nateraz váha, keď drží úrok stále na 0 %, no s veľkou pravdepodobnosťou i ona v roku 2019 nastúpi na prorastový trend. Predpokladá to i väčšina analytikov slovenských komerčných bánk, ktoré AGROMAGAZÍN oslovil v nedávnom prieskume, ktorý sme publikovali v ročenke AGROBIZNIS 2019. Prieskum ukázal, že sadzba 3 – mesačného EURIBORu by mala do konca roka 2019 vzrásť zo súčasných -0,31 % na + 0,04 % (priemer všetkých odhadov nami oslovených analytikov) a sadzba 12 – mesačného EURIBORu zo súčasných -0,12 % na + 0,30 %. V praxi to naznačuje na to, že sadzby krátkodobých úverov by mohli do konca roka 2019 vzrásť o 0,35 percentuálneho bodu a dlhodobé úvery o 0,4 percentuálneho bodu. Pri 800 mil. EUR úverovej angažovanosti bánk v prvovýrobe tak úrokové náklady slovenských poľnohospodárov môžu medziročne stúpnuť o približne 4 mil. EUR. Napriek očakávanému rastu úrokov však môžeme skonštatovať, že úverové zdroje pre agrosektor na Slovensku v porovnaní s historickým vývojom ostanú naďalej lacné a teda úvery pre poľnohospodárov atraktívne. Naďalej ale ostáva na mieste úvaha o možnej fixácii úrokových sadzieb a to hlavne pri strednodobých a dlhodobých úveroch. Ak Európska centrálna banka bude nasledovať kroky Americkej centrálnej banky, ktorá predpokladá dlhodobú rovnovážnu základnú úrokovú sadzbu na úrovni 3 %, potom Eurozónu čaká v nasledujúcom období niekoľkých rokov postupný rast základných úrokov o 3 %. To už je zmena, ktorú platitelia úverov na mesačných splátkach pocítia. Ak teda niekto spláca investičný úver na pôdu či iné aktívum a ostáva mu do jeho splatenia viac ako 5 rokov, informovanie sa o fixácii sadzieb či nákupe úrokových opcií v banke mu môže v konečnom zúčtovaní ušetriť peniaze.
