Súčasná problematika poľnohospodárskeho rezortu sa odvíja od množstva protichodných názorov a množstva požiadaviek. Z komplexného pohľadu je na jednej strane snaha o zabezpečenie produkcie v súlade s ochranou prírody a krajiny, na strane druhej sú tu otázky ekonomické, sociálne, migračné, právne alebo bezpečnostné, vrátane udržania dostatočnej miery sebestačnosti v produkcii potravín.
Hlavnými trendmi, ktoré vyvíjajú tlak na poľnohospodárstvo v súvislosti s plnením požiadaviek budúcnosti sú demografický vývoj, nedostatok prírodných zdrojov, dôsledky klimatickej zmeny a plytvanie potravinami. Splnenie výziev o udržaní produkcie potravín si vyžaduje spoločné úsilie každého štátu, investorov, výskumníkov a samozrejme poľnohospodárov, ktorí v tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu.
Vývoj nových technológii v štátoch EÚ
Vo väčšine štátov EÚ, kde je zvyšovanie výmery ornej pôdy nereálne, je automatizácia v poľnohospodárstve spojená s výraznou modifikáciou výrobných postupov, ktoré sa opierajú o digitálne technológie, senzoriku, dáta a robotiku. V súvislosti s novými technológiami sa čoraz častejšie stretávame s precíznym poľnohospodárstvom založené na sledovaní, meraní a reagovaní na variabilitu pôdnych podmienok a stavu porastov poľnohospodárskych plodín. Hlavným cieľom precízneho poľnohospodárstva je optimalizácia návratnosti vstupov pri zachovaní udržateľnosti a šetrného prístupu k prírodným zdrojom. Pravdou je, že uplatňovanie technologických postupov v množstve protichodných názorov nie je jednoduché.
Moderné technológie si vyžadujú zvýšenie precíznej práce, pričom hlavnú úlohu zohráva digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia. Je potrebné si uvedomiť, že robotizácia a automatizácia majú zrýchliť a zlepšiť kvalitu a efektivitu poľnohospodárskych činností a nie byť bariérou pre súčasné poľnohospodárstvo. Práve podpora digitalizácie a nových technológií je jednou z kľúčových súčastí opatrení v boji proti klimatickým zmenám a znečisteniu životného prostredia. Už teraz nám k šetrnému hospodáreniu pomáhajú systémy variabilného hnojenia, či aplikácie ochrany rastlín, ktoré navrhujú aplikáciu hnojív len tam, kde je to potrebné. Znižovať eróziu pôdy, emisie CO2, alebo stratu vody nám pomáhajú technológie tým, že spracovávajú pôdu len do takej miery, do akej je to potrebné aj v súvislosti s osevným postupom.
Kayad a kol. (2022) uvádza, že objem dát v rokoch 2004 – 2020 vzrástol z <11 MB na >18 500 MB. Dáta zahŕňajú údaje z meteorologických staníc, pôdne mapy, výnosové mapy, snímky zo satelitov a UAV (Unmanned Aerial Vehicle), použitý softvér a ďalšie senzorické dáta. Až do roku 2016 boli tieto údaje o výnosoch najvýraznejšou časťou z celkového objemu dát. Od roku 2017 to boli snímky bezpilotných prostriedkov. Podľa výsledkov tejto štúdie a s ohľadom na nové dostupné senzory dosiahne očakávaný objem dát do roku 2025 až 40 497 MB. Štúdia sa vzťahovala k pozemkom o výmere 22 ha.
Pre súčasnú dobu je príznačné generovanie veľkého množstva dát, ktorých cieľom je predovšetkým znížiť náklady na pracovnú silu, keďže súčasné storočie nie je obdobím fyzickej práce. Z pohľadu kvantity dát máme už teraz k dispozícii množstvo cenných informácii, ale na druhej strane si automatizácia procesov vyžaduje množstvo špeciálnych nástrojov na spracovávanie dát, ich triedenie a správnu interpretáciu. Jedným z výziev je výskum a vývoj v oblasti senzorov, predovšetkým technológií diaľkového prieskumu Zeme s využitím leteckých alebo satelitných platforiem s detailnejším priblížením k pôde. Diaľkový prieskum Zeme zohráva v uplatňovaní precízneho poľnohospodárstva stále kľúčové postavenie, nakoľko poskytuje informácie o monitorovaných pozemkoch. Svoju úlohu tu zohráva aj dostupnosť dát z platformy Sentinel, ktorú prevádzkuje Európska vesmírna agentúra (ESA – European Space Agency), pričom dáta z tohto zdroja sú spracovávané pre ďalšie použitie. Najvyužívanejším dátovým segmentom sú multispektrálne dáta Sentinelu, ktorý v súčasnej dobe disponuje priestorovým rozlíšením 10 x 10 m. ESA plánuje do roku 2030 sprevádzkovať 6 nových Sentinelov, pričom 4 budú dôležité pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Pôjde o nový senzor mikrovlnného žiarenia CIMR (Copernicus Imaging Microwave Radiametr), ďalej misia umožňujúca sledovanie teploty povrchu vegetačného krytu a pôdy LSTM (Land Surface Temerature Monitoring),ako aj hyperspektrálny senzor, ktorý umožní detailnejšie spracovávanie vegetačných indexov z užších spektrálnych pásiem CHI-ME (Copernicus hyperspectral Imaging Mission for the Environment). Zároveň dôjde k nárastu priestorového rozlíšenia MSI (vstupná jednotka pre meteorologické senzory) Sentinelu na 5 x 5 m.
Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe č.6/2024 na s. 12-13.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Ing. Eva Pekárová, MBA, Ing. Michal Sviček, CSc., NPPC - VÚPOP
