Zlaté žltnutie viniča patrí medzi najvýznamnejšie choroby, ktorej pôvodcom je fytoplazma Candidatus Phytoplasma vitis.
ale vzhľadom k dlhej inkubačnej dobe (1 mesiac), počas ktorej fytoplazma kolonizuje telo vektora a rozmnožuje sa v ňom, chorobu najúčinnejšie prenášajú imága. Je dôležité si uvedomiť, že prítomnosť cikády vo vinohrade neznamená automaticky aj výskyt zlatého žltnutia viniča. Výskyt fytoplazmy zatiaľ nepreukázali ani analýzy Rakúskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť potravín(AGES), aj keď jej vektor je rozšírený po celom Slovensku. Symptomaticky sa zlaté žltnutie viniča prejavuje na výhonkoch, listoch aj plodoch. Výhonky náchylných odrôd nedrevnatejú, sú tenké, gumovité a ovísajú, neskôr sú krehké a vrchné a bočné púčiky môžu nekrotizovať. V zime nezdrevnatené výhonky černejú a odumierajú. Pri neskorších infekciách je lignifikácia dreva prerušená. Takéto výhonky môžu prežiť zimu, na jar však slabo rastú. Na náchylných odrodách sú symptómy nelignifikácie oveľa výraznejšie, limitované na určité internódiá. Na napadnutých výhonkoch náchylných odrôd sa tvorí veľké množstvo malých čiernych pustúl a ku koncu leta sa pri báze veľmi poškodených výhonkov tvoria pozdĺžne praskliny. Listy vykazujú farebné zmeny a ich okraje sa zvinujú smerom dolu. Na bielych odrodách časť listu vystavená slnku žltne a má kovový lesk. Neskôr sa pozdĺž hlavnej žilnatiny vytvárajú ostro ohraničené malé krémovo žlté škvrny. Tie sa postupne zväčšujú, vytvárajú súvislý lem a rozširujú na celú listovú plochu. Listy modrých kultivarov sa sfarbujú na červeno. Stred farebne zmenenej časti nekrotizuje.
Celý príspevok si môžete prečítať v časopise Sady a Vinice 5-6/2015.
Časopis Sady a vinice si môžete objednať
