Koncom januára 2025 prijala Európska Komisia legislatívny návrh na úpravu ciel uvalených na dovoz viacerých poľnohospodárskych výrobkov z Ruska a Bieloruska, okrem iného aj na dusíkaté hnojivá. Od 1.júla 2025 by sa malo k existujúcemu clu „ad valorem“ (z hodnoty) vo výške 6,5 % na tovar uvaliť dodatočné špecifické clo vo výške 40 €/t (na močovinu), resp. 45 €/t (na NPK, DAP, MAP, N, P). A táto suma sa bude postupne zvyšovať o 20 €/t počas 3 rokov, až napokon do extrémnej výšky 315 euro, resp. 430 €/t od 1. júla 2028. Okrem toho Komisia navrhuje limitovať kumulatívne dovozy aj objemovo, napr. 2,7 mil. t od 1.7. 2025 do 30.6. 2026, a postupne tento objem v ďalších rokoch znižuje.
Podľa súčasného Komisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, medzi-inštitucionálne vzťahy a transparentnosť, Maroša Šefčoviča, je cieľom týchto opatrení znížiť závislosť únie, oslabiť ruské vojnové hospodárstvo a podporiť domáci priemysel, aby sa zachovala globálna potravinová bezpečnosť. Komisia sa domnieva, že tým podporí rast domácej priemyselnej výroby hnojív, ktorú postihla energetická kríza. A zároveň sa tým zabezpečí stabilné zásobovanie trhu hnojivami, ktoré by mali byť pre poľnohospodárov v EÚ dostupné za prijateľnú cenu.
Zdá sa, akoby priemyselná „lobby“ bola v európskych inštitúciách silnejšia, ako tlak poľnohospodárov. Tých akoby Komisia nepočúvala, napriek silným protestom v celej Európe. No vplyv organizácie „Ferilizers Europe“, ktorá zastupuje väčšinu výrobcov minerálnych hnojív v európskych krajinách (o.i. aj Duslo zo Slovenska, či LOVOCHEMIE z Čiech), je evidentný. Tá už dlhodobo varovala pred dovozmi z Ruska a Bieloruska, a tak spomínaný návrh Komisie privítala ako nevyhnutnú odpoveď na súčasnú geopolitickú a ekonomickú výzvu. A dokonca od európskych inštitúcií urýchlene žiada ešte ambicióznejšie postihy – zvýšiť clo aspoň na 30% a postupovať už po polroku, nie až po roku. No pritom nezaručuje, že jej členovia dokážu vyrobiť dostatok hnojív za férové ceny na uspokojenie dopytu, ani že suroviny na výrobu hnojív v Európe nebudú pochádzať (hoci aj cez tretiu stranu) z Ruska, či Bieloruska.
Trh Európskej únie nikdy nebol sebestačný v rámci dusíkatých, ani ostatných minerálnych hnojív. Európa nemá ťažbu fosfátu, aj keď Fínsko, Nemecko, Holandsko, Španielsko a Poľsko majú malú produkciu draselného hnojiva. Do Európy sa dováža močovina predovšetkým z Egypta (42 %), ale hneď za ním nasleduje Ruská federácia (29 %) a Alžírsko (16 %). Medzi ďalších dodávateľov hnojív patrí aj Uzbekistan, Turkmenistan, či Nigéria. Niektorí dodávatelia však uvaľujú na hnojivá vývozné clá, alebo nepredvídateľne obmedzujú svoje vývozy, ako napr. Egypt počas horúceho leta 2024 zastavil výrobu močoviny, keďže krajina potrebovala energiu na prevádzku klimatizácií. Geopolitické krízy a napätie v krajinách hlavných producentov tak spôsobujú neistotu a tiež prudké výkyvy cien komodít na svetovom trhu. Čo nie je pre európskych spotrebiteľov dobrá správa, pretože vyššie ceny hnojív následne oslabujú konkurenčnú pozíciu pestovateľov na svetovom trhu s agrokomoditami. A tak napríklad aj francúzski obilninári prehrávajú boj o trh v severoafrických krajinách.
Celkové dovozy priemyselných hnojív z Ruska a Bieloruska do EÚ od roku 2016 klesajú, čo do objemu aj hodnoty (viď graf, zdroj: COPA/COGECA / Európska Komisia, dec. 2024). Priemerný objem v rokoch 2017 až 2021 predstavoval 9,82 mil. ton, kým v roku 2024 to bolo iba 5,68 mil.t. Na druhej strane, podiel Ruska na dovozoch dusíkatých hnojív do EÚ dosiahol vlani päťročné maximum a u močoviny dokonca najväčší objem za ostatných desať rokov. Pritom hnojivá predstavujú iba asi 4 % (2023: v hodnote 1,68 mld. €) z celkového objemu dovozov komodít z Ruska do EÚ (t.j. v hodnote 42 mld. €), v ktorých samozrejme dominuje ropa a zemný plyn, či kovy. Na celkovej dovoznej kvóte pre hnojivá do EÚ sa Ruská federácia podieľala v prvom polroku 2024 asi 14 %.
Dôvodom boli aj umelo znížené ceny dovážanej močoviny na strane Ruska a Bieloruska, ktoré narušovali európsky trh. Viacero výrobcov hnojív v členských štátoch únie v ostatných rokoch ukončilo produkciu, aj pre nárast cien energií. Močovina totiž rozhoduje o cene pre dusíkaté hnojivá, ako aj ďalšie výrobky chemického priemyslu (melamín, AdBlue). Keďže hnojivo v podobe tekutej močoviny sa využíva aj v rámci dobrej poľnohospodárskej praxe, obmedzujúce emisie skleníkových plynov, zväčšuje sa priepasť medzi ponukou a dopytom na európskom trhu.
Podľa Eurostatu (zdroj dát FADN 2022) hnojivá predstavujú asi 10,5 % podiel na priemernej spotrebe farmy. Avšak v podnikoch zameraných na rastlinnú produkciu, hlavne obilniny a olejniny, môže nákup hnojív odhryznúť až 28,5 % celkových vlastných nákladov. Aj slovenská štatistika za rok 2023 uvádza takmer tretinový podiel priemyselných hnojív na nákupe vstupov do výroby poľnohospodárskych podnikov v SR. Od začiatku vojny na Ukrajine, ceny hnojív prudko stúpli a naďalej zostávajú na vyššej úrovni ako pred krízou. Aj preto európski farmári menia svoje nákupné zvyky a snažia sa znižovať svoje vstupné náklady znížením dávok nielen pri dusíkatých hnojivách, ale aj dvoch základných – draslíka a fosforu. A to už ohrozuje aj úrodnosť pôdy, produkciu plodín, a teda aj potravinovú bezpečnosť v EÚ a vo svete.
Bolo by teda logicky správne podporiť domáci spracovateľský priemysel minerálnych hnojív pre poľnohospodárov v Európskej únii, ak by mali istotu, že ceny týchto nevyhnutných vstupov do pôdy nebudú stúpať. Ale zatiaľ Európska Komisia neponúkla žiadne záruky, či analýzu dopadov, ani nenavrhla možné alternatívy pre prax. Uvalenie sankcií na dovozy močoviny z Ruska by tak mohlo viesť k zvýšeniu výrobných nákladov a ešte viac tak znížiť konkurencieschopnosť európskych farmárov. Ak ohrozíme finančnú stabilitu farmárov, nemôžeme očakávať zníženie cien potravín pre európskych konzumentov.
A práve na to upozorňuje COPA-COGECA, najväčšia európska organizácia farmárov a družstiev. Svojej tlačovej správe k návrhu EK dala titulok „Sankcie na hnojivá ohrozujú európske poľnohospodárstvo v rámci stratégie konkurencieschopnosti.“ Pretože práve v deň zverejnenia návrhu legislatívy k clám, Komisia predstavila aj svoj strategický kompas pre európsku konkurencieschopnosť. Zástupcovia prvovýrobcov očakávajú zvýšenie cien hnojív o 40-45 €/t už v najbližšom hospodárskom roku a navyše v čase, keď im zvyšuje náklady uplatňovanie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ, pri dovozoch z tretích krajín (tzv. „CBAM“). COPA-COGECA preto žiada pre väčšiu diverzifikáciu zdrojov odstrániť antidumpingové clá na dovozy surovín pre hnojivá s pôvodom z USA a Trinidadu a Tobaga, pozastaviť zmluvné clá na dovoz močoviny a ďalších hnojív, ako aj udeliť výnimku z nitrátovej smernice pre umožnenie použitia odpadov zo živočíšnej výroby (regenerovaný dusík z hnoja a určitých digestátov), nad súčasný limit 170 kg N/ha.
Návrh Komisie ešte prerokuje Rada a Európsky Parlament. V návrhu sa Komisia zaväzuje sledovať vývoj na trhu a v prípade ak by ceny tovarov podstatne prekročili úroveň roku 2024, prijala by vhodné opatrenia na nápravu, napr. dočasné pozastavenie ciel na dovážaný tovar s pôvodom v Ruskej federácii a Bieloruskej republike. Lenže už máme skúsenosti, ako „promptne“ fungujú takéto opatrenia.
Nie, nejde o obhajobu vojnového agresora, ani podporu pre jeho ekonomické príjmy. Len že by bolo možno rozumnejšie najskôr poskytnúť trhu istotu ponuky hnojív za prijateľné ceny z iných - rôznych zdrojov, ako si zdražiť jeden z hlavných kanálov. Poľnohospodári by sa iste radi spoľahli na domácich spracovateľov, ak by často nešlo skôr o monopoly na národnej úrovni. Alebo by mali mať aspoň podporu na využívanie prirodzených zdrojov dusíka a minerálií a v čo najväčšej miere spracúvať odpady z rastlinnej a živočíšnej produkcie. Budeme podporovať chovy s produkciou maštaľného hnoja, alebo si to zasa pohnojíme...?
Lada Debnárová, 10.2.2025
