Niekde (už ani neviem kde) som počul také moderné porekadlo: „Ľudia v domove dôchodcov neľutujú to, čo urobili, ale to, čo neurobili“. Nie že by nemalo všeobecnú platnosť, ale určite by sa aj vo vašom živote našli chvíle, ktoré by ste chceli vrátiť späť a urobiť veci inak.
Mám rád hudbu a napriek tomu som veľmi často nenavštevoval koncerty svojich obľúbených interpretov. Možno to bolo mojou lenivosťou a možno aj preto, že mnohí z nich už dávno nežijú. Výhodou niektorých živých vystúpení býva aj možnosť nechať si vaším obľúbeným interpretom podpísať hudobný nosič. Ak sa dá, treba využiť príležitosť. Niekedy to totiž môže byť posledná. Mne sa niečo takého stalo s Karlom Krylom. Pár mesiacov pred jeho náhlym odchodom mal v Nitre koncert a ja som vtedy už vlastnil CD-čko s jeho básňami, ktoré aj recitoval a hudbu k nim skomponoval a nahral Marián Varga. O niekoľko mesiacov na to Karel Kryl odišiel na večnosť. Vtedy som po prvýkrát oľutoval, že som si to CD-čko nevzal na koncert a neskúsil to. Karel Kryl nebol, bohužiaľ, prvý a zrejme ani posledný. Nedávno som bol v nitrianskej synagóge na koncerte Petra Lipu. Poučený skúsenosťami som si nechal podpísať po skončení jeho koncertu kúpené 2CD.
Pokiaľ ide o odbornú literatúru, tu som oľutoval, že som si nenechal podpísať monografiu prof. Jána Pšenicu Pinzgauský dobytok na Slovensku (hoci som mal na to mnoho príležitostí). Môžem sa však pochváliť, že moja manželka dostala od prof. Vladimíra Uhrína jeho publikáciu aj s venovaním. Mimochodom, veľmi som si vážil, keď ma pri jednej príležitosti známy genetik prof. Jaroslav Nový oslovil kolega. A to som bol v tom čase ešte len študent. Okrem absencie podpisu prof. Pšenicu ľutujem ešte jednu vec. Pri príprave rozhovoru s Dr. Štefanom Mártonom do 3. tohtoročného vydania Slovenského CHOvu som sa stal majiteľom jeho veselej knižky V krajine ohlušujúceho ticha. Moja manželka sa pri jej čítaní veľmi zabavila. Aj preto som ju chcel dať „na podpis“ kolegovi Janovi Hubovi, ktorý plánoval odovzdať výtlačok s predmetným rozhovor pánovi Mártonovi. Už to, bohužiaľ, nestihol. Pán Márton nás navždy opustil vo veku 92 rokov. Viac o jeho životných osudoch nájdete v najnovšom Slovenskom CHOVe na s.27.
Tento text bol publikovaný v decembrovom vydaní AGROMAGAZÍNU.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, AGROBIZNIS
