Aj pri ekologických podmienkach kŕmenia a chovu je možné dosiahnuť dobré výsledky vo výkrme s rýchlorastúcimi plemenami moriek.
Štvorročná štúdia skúmala vplyv rôznych variantov kŕmenia na ekologický chov moriek. Počas osemtýždňovej odchovnej fázy dostávali zvieratá kŕmne zmesi so zníženým obsahom dôležitých aminokyselín (metionínu a lyzínu) a s nižším energetickým obsahom.
Okrem toho výskumníci sledovali, ako ovplyvňuje vývoj moriek doplnkové kŕmenie silážou zo zeleného krmiva a rôzne formy ustajnenia. Testy sa vykonali s rýchlorastúcimi kohútmi B.U.T. 6 a pomalšie rastúcimi Auburn-morkami.
Obmedzené kŕmenie neovplyvňuje kvalitu mäsa
Pokusy s moriakmi ukázali, že zníženie odporúčaného obsahu aminokyselín až o 30 % v odchovnej fáze a o 10 % nižšia energetická hodnota krmiva počas výkrmu boli plne kompenzované neskorším rastom. Moriaky pri tejto kŕmnej stratégii vykazovali výrazný kompenzačný rast. Navyše, obmedzené kŕmenie počas odchovu nemalo negatívny vplyv na kvalitu mäsa.
Vedci si všimli, že chov v mobilnom ustajnení s prístupom na zelenú plochu môže významne prispieť k výžive zvierat. Moriaky chované v tomto systéme dosiahli výrazne vyššiu hmotnosť jatočných tiel a vyšší podiel prsného svalstva v porovnaní s morkami chovanými výhradne v halách. Dôvodom bol vyšší príjem proteínov z prirodzených zdrojov v podobe trávy, červov a hmyzu.
Doplnkové kŕmenie silážou zo zeleného krmiva a voľný výbeh viedli k zníženej spotrebe koncentrovaného krmiva, pričom siláž mala ešte výraznejší efekt na jeho nahradenie.
Plne využitý rastový potenciál
Celkovo boli obidve plemená schopné naplno využiť svoj rastový potenciál aj pri nižšom prísune energie a aminokyselín v ekologických podmienkach chovu. Kohúty B.U.T. 6 však dosiahli vyšší rast a jatočnú hmotnosť pri nižšej spotrebe živín na kilogram prírastku.
Podľa výskumníkov to znamená, že B.U.T. 6 má v ekologických podmienkach lepšie výsledky ako pomalšie rastúce Auburn-morky. Okrem toho sa ukázalo, že plemeno B.U.T. 6 je vo výkrme výrazne ekonomickejšie.
Štúdiu realizovali výskumné tímy z Výskumného ústavu pre ekologické poľnohospodárstvo (FiBL), Hochschule Weihenstephan-Triesdorf a Bavorského štátneho inštitútu pre poľnohospodárstvo (LfL), Nemecko. Financovanie zabezpečil Federálny program ekologického poľnohospodárstva (BÖL) z prostriedkov Spolkového ministerstva pre výživu a poľnohospodárstvo.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Jürgen Beckhoff
