Po Novom roku sa rozvinula na internete čulá debata o tom, ktoré potraviny v dôsledku konsolidačného balíčka zlacneli a ktoré nezlacneli. Intenzívna prestrelka sa viedla najmä na facebooku. Keďže som u nás hlavným nákupcom ja, mám pomerne slušný prehľad o tom, čo koľko stojí. Ako pomôcka mi slúži aj aplikácia v mobilnom telefóne, do ktorej si ukladám bločky po naskenovaní ich QR kódu.
Viem napríklad, že v reťazci, do ktorého chodím nakupovať, najčastejšie sa cena polotučného čerstvého mlieka nezmenila (1,05 €/l). Naopak, cena kilogramového bochníka pšenično-ražného chleba klesla z 1,69 € na 1,59 €. Podobné je to pri 50-gramovom rožku. Kým v decembri som ho kupoval za 14 centov po Novom roku som za jeden rožok zaplatil o cent menej.
Zatiaľ to vyzerá dobre. Ak by som sa však pozrel na iné časti nákupného košíka, možno by som sa dopracoval k podrobnejším výsledkom a zrejme by som zistil, že nie všetko zlacnelo. Sú však komodity, ktoré momentálne nekupujem. Ide napríklad o jablká. Tých máme tento rok, našťastie dosť. Iné druhy ovocia kupujeme sporadicky, hoci teraz v zime siahame častejšie po južnom ovocí. Výnimkou sú citróny, ktoré sú u nás vzácnym tovarom, keďže manželka uprednostňuje bylinkové čaje (zväčša vlastnej proveniencie). Čierny čaj s citrónom je signálu, že niekto z nás je chorý.
V súvislosti s cenami potravín ma však skôr fascinujú niektoré mäsové výrobky. Vrcholom rebríčka sú napr. párky. Za kilogram tohto mäsového výrobku zaplatíte v niektorých prípadoch aj viac ako za kilo klobásy. Nehovoriac o šunkách či salámach, z ktorých sa najmä tie kvalitnejšie stávajú luxusným tovarom. Možno aj preto majú v niektorých obchodoch zvyk, že cez dopredu nakrájanú šunku či salámu vidíte ako cez šošovku ďalekohľadu. Podobné je to aj v obchodoch, kde nekrájajú tovar dopredu. Keď chcete kúpiť hrubšie nakrájanú šunku, napr. na podpecník či pizzu, musíte požiadať obsluhu pri pulte, aby vám príslušný tovar nakrájala na hrubšie plátky. To môže byť problém, ak je v danom (najmä menšom) obchode chcete nakupovať podvečer, keď sú už zväčša „nepokrájané“ zásoby žiadanej komodity na minime, resp. na nule.
Istý expert v nemenovom českom verejnoprávnom rádiu radil, že tovar by sme mali nakupovať najmä v akciách. Nie každý má však čas na to, aby listoval v letákoch a obiehal polovicu mesta len preto, aby kúpil tovar čo najvýhodnejšie. Takýto nákup nie je vždy výhodný. Najmä vtedy, ak si zákazník totiž (najmä vo veľkom obchode) kúpi aj to, čo nepotrebuje, takže sa efekt akcie stráca. Mnoho zákazníkov sa však drží tohto odporúčania. U nás sa údajne až 50 % potravín predáva v akciách a v susednej Českej republike je to ešte viac. Proti gustu žiadny dišputát.
Tento text bol v pôvodnej podobe publikovaný v januárovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.5.
Šikmým písmom písané časti textu boli upravené, resp. doplnené vzhľadom na obmedzený rozsah príspevku v jeho tlačenej podobe.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, AGROMAGAZÍN