Mnoho digitálnych technológií, ktoré už existujú, je možné prispôsobiť pre chov ošípaných a použiť ich na monitorovanie životných funkcií, telesnej teploty, zvukov a hlasov, správania, živej hmotnosti, kŕmenia, a dokonca aj pre rozpoznávanie ošípaných podľa tvárí alebo chôdze. Aplikácia technológií, ktoré môžu pripraviť cestu pre precízny chov a digitálnu farmu, sú uvedené nižšie.
Životné funkcie
Základné životné funkcie, najmä tep srdca a frekvenciu dýchania, je možné merať pomocou širokej škály nositeľných, implantovateľných a externých (vzdialených) senzorov.
Nositeľné, pulzné a piezoelektrické senzory, rovnako ako elektrokardiogram (EKG), auskultácia (načúvanie) a ultrazvuk sú považované za vysoko stresové metódy kvôli fixácii zvieraťa a potrebe tesného kontaktu s jeho kožou. Implantovateľné senzory (bio-senzory) môžu vykonávať meranie vitálnych funkcií pri voľne sa pohybujúcich zvieratách, avšak i napriek tomu, že sú presné, spôsobujú zvieratám značnú bolesť v dôsledku chirurgického zákroku pri zavedení alebo uložení senzora do tela.
Existujú tiež metódy s nižšou úrovňou stresu, ako je sledovanie srdcového tepu a dychovej frekvencie zvierat odvodené z pohybov hrudníka a tela pomocou kamier spolu s ďalšími technológiami (napr. snímanie založené na rádiofrekvenčnej identifikácii).
Telesná teplota
Pre meranie telesnej teploty ošípaných sú často využívané nositeľné senzory. Napríklad digitálny teplomer spolu s identifikačným štítkom na uchu je možné použiť na meranie telesnej teploty a tiež vzťahu medzi telesnou teplotou a účinnosťou kŕmenia ošípaných. Pre záznam teploty „jadra“ boli pri ošípaných experimentálne použité senzory implantované 5 cm pod kožou v blízkosti ucha. Avšak, všeobecne sú tieto techniky pre ošípané, a najmä pre novonarodené ciciaky, značne stresujúce. Dnes existujú tiež mimotelové senzory na báze infračerveného žiarenia pre meranie telesnej teploty, ako sú termografické kamery (infračervené kamery) a pasívne infračervené senzory (PIR senzory). Ide o neinvazívne a menej stresujúce metódy vzdialeného sledovania telesnej teploty zvierat.
Výsledky experimentov ukázali, že ošípaná s hrubšou tukovou izoláciou môže mať nižšiu teplotu kože, čo nutne neznamená, že má nižšiu telesnú teplotu (teplotu „jadra“). Preto bolo navrhnuté merať teplotu kože (periférnu), ako aj množstvo telesného tuku, aby bolo možné presne určiť telesnú teplotu. Pri ciciakoch je to však iné, kvôli nižšiemu obsahu tuku a srsti majú čerstvo narodené prasiatka takmer rovnakú teplotu kože v porovnaní s teplotou telesného „jadra“.
Zvuky a hlasy
Zvukové detektory a zvukové senzory (mikrofóny) majú veľký význam pre detekcii akýchkoľvek stresových zvukov alebo výkrikov neinvazívnym a pre ošípané šetrným spôsobom. Použitie zvieracej vokalizácie na detekciu a lokalizáciu bolo a je skúmané pomerne intenzívne. Za zmienku stojí, že detektor zvuku môže byť zabudovaný do nositeľného senzora alebo umiestnený v maštali. Avšak pri nositeľných senzoroch môže byť zaznamenaný zvuk extrémne ovplyvnený pohybom zvierat a vzájomnými interakciami.
V mnohých štúdiách bolo správanie ošípaných hodnotené podľa zvukov, ktoré vydávajú. V jednej štúdii bol vyvinutý softvér pre sledovanie vzorcov vokalizácie pomocou elektronického mikrofónu a boli analyzované odlišné úrovne stresu a nim prisudzované vokalizácie s prihliadnutím na rôzne úrovne hluku. V početných štúdiách boli zvukové dáta analyzované kvôli zisťovaniu rôznych abnormalít (napr. ohryzávanie chvostov, zaľahnutie ciciakov).
Celý text nájdete v štvrtom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Jaroslav Smital, Ph.D.
Snímky: archív autora
