V USA úrady zisťujú čoraz viac prípadov infekcie vírusom vtáčej chrípky pri kravách. Inštitút Friedricha Löfflera (Nemecko) zatiaľ nemá žiadne dôkazy o prípadoch v Európe.
Úrady zistili infekcie vysoko patogénnym vírusom vtáčej chrípky podtypu H5N1 (HPAIV H5N1) v najmenej 33 mliekových farmách v ôsmich štátoch Spojených štátov. Skutočný rozsah prevalencie infikovaných stád dojníc v USA pravdepodobne presahuje tieto čísla. Uvádza to Inštitút Friedricha Löfflera (FLI) v nedávnom hodnotení.
V Európe medzitým podľa FLI neexistujú dôkazy o podobných infekciách. Počiatočné vyšetrenia 1 000 vzoriek séra hovädzieho dobytka z Nemecka tiež nepreukázali žiadny dôkaz infekcií H5N1.
USA: Patogén zistený v mlieku
Americké úrady hlásia PCR detekcie genómu vírusu H5N1 (neinfekčného) v pasterizovanom mlieku zo supermarketov. Inými slovami, mlieko z infikovaných kráv vstúpilo do potravinového reťazca. V potravinách sa však doteraz nenašlo žiadne infekčné mlieko. Až do ďalšieho objasnenia sa v Spojených štátoch neodporúča konzumácia nepasterizovaného mlieka (surového mlieka) a výrobkov z neho.
Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA poskytuje informácie o aktuálnych prípadoch.
Je preprava zvierat príčinou šírenia?
"Bolo by naliehavo potrebné podložené posúdenie situácie v USA, ale zostáva neúplné kvôli nedostatku diagnostických a epidemiologických údajov," uviedla FLI. Dostupné informácie naznačujú možný jednorazový vstup H5N1 do chovu dobytka v Texase, z ktorého nekontrolovaná preprava zvierat viedla k ďalšiemu šíreniu.
V niekoľkých štátoch USDA hlási prípady H5N1 v stádach hospodárskych zvierat (k 26.4.24)
(Zdroj obrázka: USDA)
Zostáva nejasné, ako sa vírus šíri v postihnutých farmách. Keďže štúdie zistili vysokú vírusovú záťaž vo vemene, a teda aj v mlieku, prenos cez dojacie zariadenie je tiež možný. Prenos z kravy na kravu, napr. kvapôčkovými infekciami alebo priamym kontaktom, tiež nie je vylúčený. Doteraz sa však vo vzorkách nosových výterov zistili iba nízke vírusové záťaže.
Rozmnožovanie vírusu vo vemene?
Podľa FLI sa môže vírus šíriť aj vo vemene infikovaných dojníc a zdá sa, že je obzvlášť vhodné na replikáciu vírusu. Ako došlo k počiatočnej infekcii dojníc v USA, zostáva nejasné. Prechod vírusu vtáčej chrípky z vtáka na iný druh je podľa FLI zvyčajne spojený s prenosom veľkého množstva vírusu.
Od prvého výskytu súčasného vírusu v populácii hydiny pred 27 rokmi neexistujú dôkazy o jeho cirkulácii medzi prežúvavcami vo svete.
Ako by sa výskyt riešil napríklad v Nemecku?
Vírus H5N1 je ochorenie zvierat a potenciálny zoonotický patogén. V prípade výskytu v stádach dojníc v Nemecku by sa podľa FLI okamžite prijali prísne preventívne opatrenia. Ich cieľom by bolo čo najefektívnejšie zabrániť možnému ďalšiemu šíreniu a ochrana ľudí pred infekciami. Opatrenia siahajú od obmedzení prepravy (mlieko, zvieratá) až po uzatvorenie stád a rozsiahly odber vzoriek.
"V súčasnej situácii je vysoký stupeň pozornosti a cieleného odberu vzoriek obzvlášť dôležitý v prípade podozrivých prípadov alebo opodstatnených náznakov možnej expozície," píše FLI.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: Reimink
