Podľa nedávno skončeného prieskumu minie Slovák v priemere za mesiac na potraviny takmer pätinu z jeho mesačných príjmov.
Z členských krajín Vyšehradskej štvorky je to najviac a tak si kladieme oprávnenú otázku, čím to je? Či malo zarobíme, či sú ceny potravín vysoké alebo snáď nezdravo veľa jeme a pijeme. Nepochybne, v otázkach miezd či výšky cien potravín ťaháme určite za kratší koniec. Priemerná mzda v druhom štvrťroku 2023 sa v potravinárskom priemysle vyšplhala na 1309 eur. Pritom v odvetví mali najvyššiu vzdu výrobcovia piva a sladu 1823 eur a najnižšiu v pekárenskom ako aj cukrárenskom sektore 1006 eur.
Pokiaľ ide o ceny, tak štát nezasahuje do cenotvorby potravín z viacerých dôvodov. Napokon, čím sú vyššie ceny tým vyššia je daň z pridanej hodnoty, ale aj daň zo zisku do štátneho rozpočtu. A keďže väčšina potravinárskych podnikov dosahovala vlani výrazne vyššie hospodárske výsledky, preto v tomto roku platia aj vyššie daňové preddavky.
Spotrebitelia redukujú nákupy potravín
Na vyššie ceny potravín reagujú domácnosti zmenou svojho nákupného správania, čo sa prejavuje v nižšom objeme jedného nákupu aj preto, aby nakupovali častejšie v akciách, vernostných programoch, pritom sa využívajú nákupy aj lacnejších privátnych značiek. Zmena nákupného správania sa premietla do poklesu domácej spotreby, ktorá tak prestáva byť „ťahúňom“ nárastu HDP. Ako budú reagovať potravinárske obchodné reťazce na svoj klesajúci maloobchodný obrat a či budúca koaličná vláda zasiahne do cenovej tvorby si počkajme, nielen na jej programové vyhlásenie, ale pokiaľ ide o agrárny sektor aj na podmienky dohody o pokračovaní vývozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny, na menovú politiku ECB, ktorá sa naďalej „vyhráža“ zvyšovaním úrokových sadzieb a pritom netreba zabudnúť ani na závery rozšíreného spoločenstva BRICS o ďalších 6 krajín, ktorého podiel na HDP presiahne viac ako 40 percent celosvetovej produkcie.
Róbert Hölcz, ekonóm
celý článok nájdete v októbrovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.15
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
